Okrem genetiky sú dôvodom aj hodiny strávené pri počítači, žmúrenie na displej mobilu a čítanie v nedostatočne osvetlenej miestnosti.
Aj ja nosím okuliare. Nepotrebujem ich do diaľky, ale na čítanie, čo prišlo s vekom. Začalo sa to pred piatimi rokmi a pomaly sa to zhoršuje. Bez okuliarov už prečítam v novinách len titulky. Prvé okuliare mi predpísali na Slovensku. Kúpil som si multifokálne, ktoré na slnku ešte aj stmavli. Za tých päť rokov som už vymenil viaceré, no so žiadnymi som nebol celkom spokojný. Zvlášť poslednýkrát, keď som využil akciu, že ak si kúpim jedny, druhé dostanem zadarmo. Objednal som si teda jedny multifokálne a druhé, v inom ráme s obyčanými sklami.
Predavačovi v optike som zdôraznil, ktorý rám chcem na ktoré okuliare, aby sa nepomýlil. Pretože som to viackrát zopakoval, moja žena mi povedala: „Nemusíš to toľko prízvukovať, veď on to vie.“ Keď sme po mesiaci prišli okuliare vyzdvihnúť, zistili sme, že chlapec urobil presne tú chybu, ktorej som sa obával. Pri preberaní nebol v predajni, tak som to reklamoval u jeho kolegyne. Povedala: „On je nemožný,“ ako keby sa jej to vôbec netýkalo. Ako keby nebola zamestnankyňou tej istej firmy, ktorá mi spôsobila ujmu. Očakával som, že sa mi v mene firmy ospravedlní, namiesto toho nakydala na kolegu. V každom prípade - na okuliare som čakal ďalší mesiac.
Ešte pre jednu vec som nebol s okuliarmi zo Slovenska spokojný. Dôvodom je môj nos. Vy Európania nosíte okuliare posadené na nose, pretože oproti nám máte veľké z tváre vyčnievajúce nosy. Keď si ja nasadím okuliare v európskom ráme, padajú mi, šmýkajú sa. Keď si ich zas poriadne narazím, sklá mám nalepené na očiach, až sa zašpinia. Až v japonskej očnej optike som konečne prišiel na rozdiel medzi Európanmi a Japoncami. Nosníky na japonských okuliaroch sú dlhšie, vďaka čomu okuliare dobre sedia na našom málo vystúpenom nose.
