Keď príliš veľa Talianov koncom minulého mesiaca hlasovalo buď za pochybného a zdiskreditovaného podnikateľského magnáta Silvia Berlusconiho, alebo pre zabávača Beppeho Grilla, európske akciové trhy sa zrútili. Bez dôvery verejnosti v politickú triedu sa môže stať, že Taliansko bude nezvládnuteľné.
Vek populizmu
Taliani ale nie sú sami. Zlosť namierená proti politickému establishmentu sa stala celosvetovým fenoménom. Čínskym blogerom, americkým aktivistom z hnutia Tea Party, britským eurofóbom, egyptským islamistom, holandským populistom, priaznivcom gréckej krajnej pravice aj thajským "červeným tričkám" je spoločná jedna vec: nenávisť k súčasnému statusu quo a pohŕdanie elitami krajiny.
Žijeme vo veku populizmu. Autorita konvenčných politikov a tradičných médií sa rýchlo vytráca. Populizmus môže byť nevyhnutným korektívom, keď politické strany skostnatejú, masmédiá ovládne ľahostajnosť (či blízkosť k moci) a úradnícky aparát nereaguje na potreby ľudu. V globalizovanom svete riadenom bankármi a technokratmi veľa ľudí cíti, že do verejných záležitostiach nemôžu hovoriť a cítia sa opustení.
Klauni ako východisko
Svojich národných politikov, čím ďalej neschopnejších riešiť vážne krízy, často plným právom podozrievajú, že im ide o ich vlastné záujmy. Jediné, čo môžeme urobiť, je zúčtovať s tými darebákmi vo voľbách, často voľbou kandidátov, ktorých by sme za normálnych čias nebrali až tak vážne.