Usmiala sa a vysvetlila mi. Po plávaní ku mne doľahli výkriky a v chodbe sa zjavilo polonahé dievča.
„Prosím vás, prosím, poďte so mnou! Poďte nám pomôcť, my sa tak strašne bojíme!“ Doviedlo ma pred svoju skrinku a vysvetľovalo aj s druhou polonahou kamarátkou, že tam má tašku a že za ňu zaliezol nejaký hnusný veľký chrobák, samozrejme, šváb, pomyslela som si, na tých mám neuveriteľné šťastie, od istého času ma sprevádzajú, je jedno kam sa na svete vrtnem. Snažím sa to nebrať osobne.
