K liberalizmu sa od vzniku republiky prihlásilo niekoľko straníckych subjektov, ale zvyčajne mali len krátku životnosť. Politické strany boli svojimi zakladateľmi vnímané len ako prostriedok na naplnenie svojich osobných mocenských ambícií a na liberalizmus bolo nazerané ako na spočívajúcu ideológiu, ku ktorej sa v danom momente nik nehlásil.
Založiť liberálnu formáciu po skúsenostiach s predchádzajúcimi nepodarkami si vyžaduje nielen dávku odvahy, ale aj zmysel pre spravovanie straníckych záležitostí. Richardovi Sulíkovi pred štyrmi rokmi odvaha určite nechýbala, zmysel pre vnútroorganizačné fungovanie strany však áno.
Samá Bratislava
Problémy s organizáciou strany boli zakódované už pri vzniku SaS. Liberáli združení okolo jedného z najpopulárnejších slovenských blogerov hneď na začiatku prezentovali nezáujem budovať klasické stranícke štruktúry mimo hlavného mesta. Slovensko ako keby sa pre liberálov začínalo a zároveň končilo na hranici s Rakúskom. V parlamentných voľbách 2010 obsadili prvých osem miest na kandidačnej listine len obyvatelia Bratislavy, až na 16. mieste bol nominovaný kandidát z východnej časti republiky.
Hoci voliči SaS v roku 2010 neprijali navrhovanú štruktúru kandidátky a preferenčnými hlasmi zmenili postavenie kandidátov, stranícke vedenie o dva roky neskôr na najvyšších miestach volebnej listiny opäť presadilo prevažne kandidátov s trvalým pobytom v hlavnom meste a blízkom okolí.
Dôsledok straníckej centralizácie nenechal na seba dlho čakať. Zatiaľ čo v parlamentných voľbách 2010 dosiahla strana mimoriadne slušný výsledok, v komunálnych voľbách 2010 nezískala ani jedno celé percento z kresiel starostov, ani v jednom meste nebol niekto z SaS zvolený za primátora.
