Voľba argentínskeho jezuitu novým kormidelníkom katolíckej cirkvi sa zdá byť prísľubom veľké nádeje pre cirkev i pre svet. Veľmi ma teší, že pápežom bol prvýkrát od roku 1831 zvolený rehoľník.
Veľké medzinárodné rehoľné rády predstavujú spravidla dynamickejšiu, svetovejšiu, pružnejšiu časť katolíckeho kléru.
Veľmi ma teší, že pápež je jezuita – jezuiti boli a sú intelektuálne elitou cirkvi, spájajúci dôkladné vedecké vzdelanie a hlbokú spirituálnu formáciu s praktickým zmyslom pre realitu a odvahou nasadiť sa tam, kde je to najviac potrebné. V Latinskej Amerike je to najmä sociálna oblasť.
Strach je zlý radca
Z toho mála, čo vieme o novom pápežovi – okrem jeho vzdelania a rozsiahlych skúseností z univerzitného pôsobenia aj vo vedení jezuitského rádu a cirkvi v Argentíne – je jeho životný štýl: odmietol bývať v arcibiskupskom paláci a užívať prepychové služobné vozidlo, ako arcibiskup býval v prostom byte na predmestí, jazdil do práce autobusom, sám si varil a staral sa o svoju domácnosť.
