Volebný výsledok fascinujúci pre pravicového či aspoň neľavicového voliča sa zrejme zrodil aj vďaka fenoménom, ako je nedostatok pozitívnejšie vnímateľných alternatív. Niekoľko strán napokon doplatilo aj na prehnané sebavedomie či odhady, ktoré sa ukázali ako postavené na hlinených nohách (kam patrí nielen HZDS či obe esenesky, ale aj obe ľavicové alternatívy, Ficov Smer a Tatárova OKS). Slovenskí voliči alebo aspoň väčšina z nich, preukázali nečakanú racionalitu rozhodovania, a dokonca aj istú príbuznosť preferovania podobného videnia sveta a ostáva dúfať, že štyria lídri, ktorí začali rokovania o pravicovo-stredovej vláde, sa svojim voličom v týchto aspektoch aspoň vzdialene priblížia. O hlave štátu ani nehovoriac, hoci momentálne sa zdá, že ihrisko pána prezidenta je natoľko zmenšené, že sa na ňom nedajú vyviesť veľké kiksy.
Voliči pravicovo-stredovej alternatívy sa však nerozhodovali len vďaka čomusi (volebná kampaň, ponuka profesionálneho tímu, menšie zlo…), ale podľa všetkého aj napriek čomusi, napríklad napriek skúsenosti s uplynulými štyrmi rokmi, na čo by sa nemuselo zabudnúť.