Keby v SaS mali cit pre žáner, z komína prešovského PKO by sa v sobotu popoludní vyvalil biely dym. A novinári stepujúci vo fujavici by hneď mohli posielať správy, že konkláve slovenských (vraj) liberálov si zvolilo pastiera. Neskôr - tak po troch hodinách - by sa dvaja olivrejovaní straníci mihli za okenicou, roztiahli závesy a z balkóna by už zhromaždenému ľudu žehnal sám Sulík. Habemus predseda.
Nejako tak by to mohlo vyzerať. Totiž, čo do hermetickej uzavretosti a neprístupnosti, kongres SaS sa vatikánskemu konkláve úplne vyrovnal. Sulík si darmo pochvaľuje otvorenú kampaň, ktorú pred verejnosťou s Kollárom zviedli. Uzavreté kongresy, snemy, atď. sa v demokratických pomeroch jednoducho nenosia. Strany sa snažia transparentne aspoň vyzerať.
Sulík porazil Kollára, radujme sa. Alebo plačme? Nevieme. Volič – možno ani SaS – nemá tušenie, kde leží predmet sporu. Ako dôverovať SaS a persónam v ňom, keď kameň úrazu skrývajú? Že Sulík podľa „kollárovcov“ ťahal SaS do izolácie? Čo na tom nemôže byť verejné? A že Kollár by podľa Sulíka stiahol stranu pod päť percent? To je akože utajovaná skutočnosť?
Zvolenie Sulíka znamená, že SaS pokračuje ďalej taká, akú ju poznáme. Aj napriek sľubu staronového predsedu, že si osvojí niektoré návrhy porazenej strany. Ak je pravda, že Kollárovym programom bolo priblížiť SaS k obrazu takzvaných štandardných strán, tak je dobre, že prehral. SDKÚ, KDH a Mostov-Hídov stačí na Slovensku toľko, koľko ich je.
Nevieme, ako by vyzerala SaS s Kollárom, a nikdy sa už zrejme nedozvieme. V prospech Sulíka však hovorí aj to, že kliatbou politiky, ktorá ju doslova ničí, je záľaha priemeru, vytesňovanie ľudí, ktorí vyčnievajú nad okolie. V kulte priemernosti korení aj nenávisť ľavice k Sulíkovi, pričom im celkom uniká, že (bio)diverzita je ľavicová hodnota...
Tým nie je povedané, že Kollár je priemerný. Toľko však áno, že aj so všetkými ťažkými výhradami – najmä pravicový populizmus – je Sulík „homo politicus“, spestruje matnú šeď a v neposlednom rade dáva komentátorom prácu.
Iste, v neprospech Sulíka hovorí Kočner, ale s tým nič nenarobíme. Podstatnejšie je iné. Stav politických strán, čo tak frustruje voličstvo, je na Slovensku funkciou málopočetného členstva. To platí aj na „giganty“ typu Smer (15-tisíc). A stonásobne na SaS. Sulík môže koľko chce rozprávať, akých kvalitných odborníkov si on na pohovoroch vyselektuje. Pravda je inde a nepoteší.
Tristočlenná strana v parlamente je riziko pre štát, keďže z logiky veci i ekonomických teórií vyplýva, že partikulárne záujmy ovládnu hŕstku ľudí ľahšie než desaťtisícové masy. To je zákon. Richard Sulík ako ekonóm by mal byť znalý významu materiálnych motivácií v ľudskom správaní (zdravíme Kočnera). Takže by mal tušiť, že nevšímavosť k záujmom voličských väčšín je jeho strane vrodená.
Ďalšie komentáre:
ČSSD kvôli Zemanovi rok pred voľbami odstavila svojho najobľúbenejšieho politika, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Sme na prahu odstrašujúceho precedensu, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Petranský si pripravil poistku proti prepusteniu. Pritom vôbec nie je isté, či ju naozaj potrebuje, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Aj Texas nás môže inšpirovať pri voľbe generálneho prokurátora, myslí si Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
