Zakázal som si vyjadrovať sa ku kauze odvolaného arcibiskupa Bezáka. Je trošku trápne, aby som sa na základe jednej šťastnej náhody - mal som tú česť natočiť o arcibiskupovi dokument - pasoval za arbitra zložitej kauzy, navyše v zahraničí.
Ale človek je od prírody tvor podliehajúci pokušeniam. Za poľahčujúcu okolnosť považujem posledné kroky Konferencie biskupov Slovenska a rozhovor kardinála Tomka v SME.
Róbert Bezák bol trnavským arcibiskupom, ktorého mali veriaci radi. Vedel hovoriť v médiách aj na rockových koncertoch tak, že pri tom neškolený poslucháč nezaspával od nudy. Mal charizmu, ale nevnucoval sa, jednoducho bol zrozumiteľný.
Po tom, ako ho predchádzajúci pápež odvolal, zazneli z Vatikánu a od slovenských biskupov dôvody, ktoré boli len slovnou vatou prvej kategórie. Nič konkrétne ani podstatné.
Komunikácia na informačnej diaľnici medzi cirkevnou hierarchiou a veriacimi, teda tými, ktorí cirkevné spoločenstvá tvoria, prebiehala spôsobom „tu sme my a vy sa môžete modliť alebo mlčať“. Hororový obraz spoločenstva lásky dvadsiateho prvého storočia.
V dňoch konkláve, ktoré vynieslo na Petrov stolec Latinskoameričana Františka, slovenskí biskupi zaviedli pravidlo, že s médiami môžu hovoriť len poverené osoby - čo je prax bežne používaná v bezpečnostných zložkách, aby náhodou niekto príliš skoro neprezradil, že vrahom je záhradník.
Ešte predtým prišlo priamo z Vatikánu nariadenie, že odvolaný arcibiskup nesmie vôbec do médií, dokonca ani s modlitbou. Mužovi, ktorý nemá fóbiu diskutovať o svojich názorov, zakázali evanjelizovať. Stále hovoríme o dvadsiatom prvom storočí, keď aj pápež fičí na sociálnych sieťach.
Boja sa ho
Róbert Bezák vzbudzuje strach. Predstavitelia slovenskej katolíckej cirkvi sa boja, že veriaci pôjdu práve za ním, a oni zostanú osamelí so svojou mocou a peniazmi.
Detinská reakcia a nezvládnutá komunikácia, tak by tento prístup pomenovala psychológia a marketing.
Denník SME priniesol rozhovor s kardinálom Tomkom, dôležitým mužom v Ríme. Rozpráva v ňom o novom pápežovi a pochopiteľne aj o Bezákovi. Stále rovnaká pesnička, až na jednu neuveriteľnú vec, ktorá je možno vysvetlením všetkého toho nepochopiteľného správania predstaviteľov cirkvi.
Po vykrúcaní - neviem, nepočul som, nemám dosť informácií - sa do toho kardinál Tomko obuje a pokúsi sa ľuďom nasadiť chrobáka do hlavy: Kto platil osemnásťtisíc pohľadníc prihovárajúcich sa za Bezáka, ktoré boli doručené do Vatikánu? Áno, kardinál Tomko vyzýva, aby sme premýšľali v súvislostiach, nenechali sa napáliť, pretože temné sily v pozadí tvrdo pracujú.
Vlani som natočil o arcibiskupovi Bezákovi hodinový film; mal to byť iba portrét zaujímavého muža, nevedel som, že bude odvolaný.
Na fórach Bezákových odporcov refrénovito zaznievalo, že kampaň organizovaná zo zahraničia (rozumej z Česka) nemôže byť náhoda. Prečo sme si vybrali práve Bezáka, a nie iného slovenského biskupa? Kto to všetko platí? To nie je len tak.
Neuveríte, ale je to tak
Milí páni biskupi, veci sú jednoduchšie, než sa zdá. Sú ľudia, ako napríklad arcibiskup Bezák, ktorí si nemusia platiť televízne štáby, aby o nich natáčali. Sú totiž takí zaujímaví, že sa o nich médiá zaujímajú.
Viem, že sa vám to ťažko chápe, ale verte, že je to tak. Žiadna CIA, KGB alebo FBI, proste len Česká televízia a priemerný rozpočet náboženskej polhodinovky, z ktorej sa stane (v dôsledku vášho odvolania) hodinovka.
Milý pán kardinál Tomko, pri nesmiernej úcte k vám, tie pohľadnice určite niekto vytlačil a zaplatil, ale nehľadajte v tom mocenské zápasy a boj o léno.
To len veriacim stál arcibiskup Bezák za tých pár korún (eur) za tlač a poštovné, pretože potrebovali Vatikánu napísať, že ich odvolanie obľúbeného arcibiskupa mrzí. Napokon, kam inam mali písať, keď na Slovensku sa s nimi nikto nebaví?
Nemôžem tvrdiť, že odvolanie arcibiskupa Bezáka bolo bezdôvodné, pretože o príčinách nemám ani zdanie, keďže všetci, ktorí by mali vysvetľovať, mlčia.
Reakcia slovenskej cirkvi na protesty je však výrečná. Zaťato popiera spontánne prejavy priazne a lásky verejnosti k jednému jej synovi.
Podobne zle sa musela cítiť nomenklatúra na konci osemdesiatych rokov. Predstavitelia strany a štátu nechápali, prečo ľudia prejavujú takú priazeň „pobudovi“ menom Havel, zatiaľ čo im lásku nevyznali už roky.
Páni biskupi, je to možno zjavenie, veľké veci aj zázrak - ale láska môže byť skutočná.
(Autor je režisér, tvorca dokumentu Arcibiskup s ľudskou tvárou)
