Dôvodom na uvedomené narábanie s jazykom môže byť aj úsilie neskresľovať obraz sveta, v ktorom žijeme, či vylúčiť v ňom nedorozumenie. Takto motivované je, predpokladám, aj odhodlanie našich štátnych inštitútov a inštitúcií zaviesť vo svojich dokumentoch rodovo citlivý jazyk.
Pôsobí však rozpačito, ak sa pod rodovo citlivým jazykom v súvislých textoch rozumie iba „hádzanie“ lomiek k všetkým podstatným menám a zámenám mužského rodu a po lomke sa len dopíše náprotivok v ženskom rode, niekedy ani to nie, iba hláska, prípona.
Čitateľ má dojem, že sú to iba akési mechanické „kozmetické“ úpravy, iba formálne splnenie požadovanej reguly. Zvlášť nedôveryhodne pôsobí lomkovanie v textoch inštitúcií a inštitútov, ktoré samy iniciujú používanie rodovo citlivého jazyka.
Na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sú prístupné štatúty výborov tohto ministerstva. Aspoň v štatúte Výboru pre rodovú rovnosť by človek čakal pokojne plynúci a formálne zjednotený jazyk, ktorý nemá naponáhlo a nepodlieha všeobecnému tlaku rýchlosti a efektivity, a teda lomkovaniu, ktoré sa väčšmi hodí do stručných úradných formulárov.
