Úcta ku kolegovi síce radí zaveliť na ústup, no zároveň platí, že „co se škádlivá, to se rádo mívá“. Skúsme si teda prejsť dôvody, pre ktoré sa Petrovi Schutzovi nepozdáva nápad voliť generálneho prokurátora priamo, a povedať si, či je každý z nich naozaj taký vážny. Čo teda vraj hovorí proti priamej voľbe?
1. kandidáti nemôžu mať program a volič si teda nemá ako vybrať. Reálny program nemajú ani kandidáti na prezidenta, keďže hlava štátu nemá žiadne kompetencie. S akým programom kandidoval Ivan Gašparovič? Myslieť národne, cítiť sociálne sa neráta za agendu, to je len slogan.
Ani v miestnych pomeroch teda nie je výnimočné voliť na základe charakteru, odbornosti, či sympatií. Napriek tomu, že Gašparovič či jeho predchodcovia nemusia každému sedieť, nie je známy žiaden hlas, ktorý by chcel vracať voľbu do parlamentu.
Okrem priamosti voľby sa na tomto mieste už viackrát presadzovala aj zmena, aby sa nevyberalo len spomedzi prokurátorov. Ak by mohli kandidovať aj advokáti, sudcovia alebo politici s právnickým pozadím, už by sa dali nájsť aj známe tváre a verejnej diskusii by len prospelo, keby sa v nej aj vďaka snahe zviditeľniť sa dlhodobo objavovali viacerí právnici.
Navyše, koľkí poslanci poznali meno Jozefa Čentéša mesiac pred ohlásením jeho kandidatúry? Dvaja? Traja?
2. Kandidátom niekto zaplatí kampaň a bude konať v ich područí. Pomôžme si na tomto mieste citátom: „Z logiky veci i ekonomických teórií vyplýva, že partikulárne záujmy ovládnu hŕstku ľudí ľahšie než desaťtisícové masy. To je zákon.“
Toto napísal Peter Schutz pred pár dňami, keď písal o členskej základni SaS. Keďže ide o zákon, zrejme platí aj o parlamente, kde je šéf prokuratúry volený dnes.
Nejde pritom o žiadne prázdne teoretizovanie, prekvapivo dobré výsledky Dobroslava Trnku ukazujú, aké jednoduché bolo ovládnuť pár poslancov.
3. Účasť by bola nízka. Skúsenosti s krajskými voľbami ukazujú, že o niektoré voľby naozaj nie je záujem a vzniká potom problém s legitimitou víťaza. Lenže aj keby za šéfa prokuratúry hlasovalo čo i len tisíc ľudí, stále je to o tisíc viac, než hlasovalo za Ladislava Tichého.
Človek, ktorého mandát je z pohľadu občana čisto náhodný, má pritom šancu odslúžiť si pomaly jedno plné funkčné obdobie. V porovnaní s ním je kandidát zvolený desiatimi percentami voličov, ktoré spomína kolega ako čierny scenár, úžasným výsledkom.
4. Nie je súčasťou našej kultúry. Pri pohľade na miesto podpredsedu najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, či predsedu NKÚ sa zdá, že miestnou tradíciou je v prvom rade neschopnosť riadne obsadzovať najvyššie funkcie v štáte.
Preto by len prospeli mechanizmy, ktoré zaručene vygenerujú výsledok. Aj ľudové hlasovanie sa dá spochybniť, ale ísť proti vôli občanov nie je maličkosť.
Priama voľba šéfa prokuratúry nebola a nie je témou dňa. Je však povinnosťou politikov zabezpečiť riadne fungovanie inštitúcie, preto by mali aspoň predstierať, že ich vec trápi a hľadajú nejaké riešenie. Tu plynú roky a okrem občasného textu v novinách sa nedeje nič.
Doteraz k téme:
Lukáš Fila: Vy zvoľte prokurátora
Lukáš Fila: Bratislava verzus Austin
Peter Schutz: Zaplaťme si prokurátora
