Literárium / Eugen Gindl
Taký titul má jedna z esejí Zbigniewa Herberta. Zamyslel sa nad „tulipomániou“, ktorá prepukla v Nizozemsku koncom 16. storočia. V roku 1562 zakotvila v Antverpách loď s nákladom cibuliek tulipánov. Tento kvet v Európe dovtedy nepoznali. V priebehu niekoľkých desaťročí nastal tulipánový boom. Holanďania vypestovali niekoľko sto odrôd tejto kvetiny. Všetci chceli mať v záhradke tulipány. Cibuľky sa stali najprv tovarom. Neskôr aj finančným symbolom s premenlivou hodnotou. Hodnotu tejto „ceniny“ na trhu určovali špekulanti.
Cibuľky najžiadanejších odrôd mohol pestovateľ vymeniť hoci za pivovar. Medzi reálnou a trhovou hodnotou cibuliek sa roztvárala čoraz väčšia priepasť. Ľudia kupovali cibuľky s presvedčením, že ich hodnota bude neustále rásť. Pestovatelia tulipánov sa vyšvihli medzi elitu. Tulipánová bublina sa zväčšovala. Ceny tulipánov boli fiktívne, čoraz vzdialenejšie od reality. Banky ochotne poskytovali úvery, veď na tulipánoch „sa nedalo prerobiť“.
Iracionalita tulipánovej horúčky politikov znepokojovala, ale štát bol liberálny, a preto „regulácie trhu“ odďaľoval. O cene každej novej odrody sa rozhodovalo v sieti tajných i takmer verejných brlohov tulipánového hazardu. Také sú pravidlá každej veľkej hry: čím väčší počet hráčov sa zapojí, tým vyššie zisky budú mať tí, ktorí usmerňujú ponuku a dopyt.
Krach nastal v roku 1637. Kráľ tulipánov Semper Augustus sa dal zrazu kúpiť za stotinu pôvodnej ceny. Desaťtisíce ľudí prišli o majetok. Tí, čo špekulovali pomocou úverov, sa zadlžili a skončili vo väzení. (Tak sa trestala neschopnosť splatiť úver.) Generálne stavy stanovili maximálnu cenu cibuľky. S krížom po funuse.
Po prepuknutí poslednej finančnej krízy v októbri 2008 vypovedal pred americkým vládnym výborom Alan Greenspan. Muž, ktorý dlhé roky bol predsedom Fedu a v čase konjunktúry neraz vyhlásil, že „vieme, ako svet funguje, a preto sa nemusíme ničoho báť“.
„Mýlili ste sa?“ spýtal sa predseda výboru. Greenspan: „Urobil som chybu... Iba teraz som našiel slabinu v modeli, ktorý som vnímal ako zásadnú štruktúru, podľa ktorej svet funguje.“ Predseda: „Zistili ste teda, že vaša ideológia nefunguje?“ Greenspan: „Presne tak... A to ma šokovalo.“ Na druhý deň sa Greenspanovo priznanie objavilo v denníku Financial Times.
Cituje ho aj John Cassidy, autor knihy Ako zlyhávajú trhy (Logika ekonomických kalamít). Zlyhanie utópie voľného trhu analyzujú desiatky ďalších autorov. Ilúziu, podľa ktorej neviditeľná ruka trhu mení jednotlivé sebecké skutky na spoločensky žiaduce kolektívne výsledky. Hľadajú iný, spoľahlivejší model kapitalizmu.
