Nad cyperským bailoutom, ktorý uzrel svetlo dňa včera nadránom, panuje jedna zhoda: použiť preň výraz „záchrana“ hraničí s cynizmom.
Rozdelenie druhej najväčšej banky na „dobrú“ a „zlú“, ťažké straty klientov s účtami nad stotisíc eur a obmedzenie voľného pohybu kapitálu sú tri zničujúce údery.
Aj jeden z nich by sám osve stačil, aby ukončil príbeh Cypru ako kombinácie daňového raja a centra finančného priemyslu.
Môže to byť, iste, v súlade s duchom aj literou bankovej únie, čo najmä Merkelová a Hollande potrebovali odkázať voličom.
Týmto však de facto zlikvidovali odvetvie, ktoré tvorilo asi polovicu HDP Cypru, čo môže viesť jedine a len k prudkej recesii ekonomiky.
;)
Kliknite na obrázok, zväčšíte ho.
Až takej, že celkovou mierou v slede viacerých rokov cyperský prepad zrejme prevýši aj grécky. Hlboké vládne škrty a zvýšenia daní, čo desaťmiliardový balík z eurovalu predpokladá, v prvej fáze pád ešte prehĺbia. Z toho vyplývajúca neschopnosť krajiny držať rozpočtové ciele je diaľnicou, ktorá podľa osvedčenej mustry môže viesť od prvého bailoutu len rovno k druhému.
Nedá sa nevidieť zákonitosť, že „investíciou“ do ostrova si trojka (EK, MMF, ECB), podobne ako v prípade Grécka, de facto uzatvára cestu späť. So štátnym dlhom nad sto percent HDP a bez piliera svojej ekonomiky totiž Cyprus na infúziách zostane až do súdneho dňa.
Klasickú múdrosť, že zvolené riešenie je „zo všetkých zlých najlepšie“, ťažko napadnúť. Aj keď šéfkomentátor BBC naznačuje, že rozumnejšie by bolo, keby druhý euroval do dvoch cyperských bánk investoval priamo, veď tých desať miliárd je vzhľadom na jeho objem „štatistická chyba“.
Lenže vzápätí Robert Peston vysvetlil, prečo to nešlo: „To, čo zmätok okolo Cypru jasne ukázal, je, že vlády eurozóny sú milióny míľ vzdialené od myšlienky použiť peniaze vlastných daňových poplatníkov na riešenie problémov bánk mimo územia vlastného štátu.“
Presne tak. A kým nezmenia názor, zachraňovanie na pôdoryse eurozóny je nielen dráždením voličov, ale aj sebaklamom. Alebo „samopreludom“. No. Inak, čo by sa stalo, keby si Anastasiades a spol. vybrali bankrot, si predstaviť nevieme. Očakávať také dačo od aktívnych politikov je asi naivné.
Avšak s predstavou, že s dramaticky znehodnotenou menou by sa po nesmierne tvrdom pristátí odpichli k rýchlemu rastu, sa pohrať mohli. Otestovali by tak Merkelovú, či by stále tak trvala na tých 5,8 miliardy cyperského spolufinancovania vlastnej záchrany.
Kancelárka i ďalší z eurozóny by sa totiž museli vyrovnať s nasledovnou dilemou: čo bude, až sa podľa vzoru Cypru aj ľudia z väčších krajín, ktoré sú zviazané fiškálnym diktátom, začnú pýtať, či konajú múdro, ak zachraňujú euro obeťami na vlastnej životnej úrovni.
A pozor: vôbec nie je podstatné, že otázka je položená nesprávne. (Neexistuje totiž taký scenár, v ktorom sa nemusia uskromniť.)
Čítajte viac komentárov:
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
