Každé písmo má svoj príbeh. Niektoré sa ošúcha, niektoré nezostarne, niektoré sa vracia.
Kanadský študent Phil Renaud sa na sklonku svojho vysokoškolského štúdia zamýšľal, čo má vplyv na jeho známky z písania. Za celé štúdium napísal 52 esejí, chvíľu dostával horšie známky, potom trochu lepšie, a inokedy dostával samé áčka.
Každý by si povedal: asi sa v jednotlivých obdobiach viac alebo menej snažil. On nemal ten pocit. Všimol si však záhadnú vec: za jedenásť esejí, ktoré odovzdal napísané písmom Times New Roman , dostal v priemere známku A-, za osemnásť v písme Trebuchet MS však až B-. A čo eseje, pre ktoré použil písmo Georgia ? Keď známky z nich spriemeroval, vyšlo mu čisté áčko.
Že by malo písmo vplyv na to, ako učiteľ hodnotí jeho práce (ako sa mu čítajú, čo si o nich myslí)? Keď o niekoľko rokov podobný test zopakoval Errol Morris v New York Times na vzorke 45-tisíc ľudí, vyšlo mu prekvapivo to isté.
Ľuďom dal prečítať dlhší odstavec a potom sa mali vyjadriť, či mu veria. Pritom, samozrejme, ani netušili, že každý z nich ho dostáva v jednom z náhodne vyžrebovaných šiestich písiem. Výsledok? Ak text ľuďom napíšete v písme Baskerville alebo Computer Modern , veria mu oveľa viac, ako keď použijete napríklad Helveticu .
Hlúpe a múdre písmo
Odkedy nepíšeme rukou, zvykneme mávať pocit, akoby bolo samotné písmo niečím menej dôležitým. Jeden bradatý citát hovorí, že najlepšie písmo je to, ktoré si ani nevšimnete, no nie je to celkom pravda. Každé má svoju charakteristiku.
Váš text môže byť neutrálny ako Arial , akademický ako Times New Roman alebo elegantný ako Baskerville . Alebo, nedajbože, nenávidený a hlúpy ako Comic Sans .
Čítam šokujúco príjemnú knihu o histórii písiem Just my type od Simona Garfielda a došiel som aj na smutný príbeh jeho tvorcu.
Pôvodne Comic Sans vzniklo ako písmo bubliniek do komiksov a potom, keď ho v deväťdesiatych rokoch jeho tvorca reinkarnoval, nikdy si nemyslel, že by ho ľudia mohli využívať aj na niečo iné ako komiksy alebo vtipné výroky. Ale ono sa dostalo do systému Windows 95 a začalo sa zjavovať úplne všade. V priebehu deväťdesiatych rokov neexistovalo pozvanie na večeru, vtipný list alebo nápis, kde by sa neobjavilo.
Čokoľvek ním napíšete, vyzerá to, akoby ste len vtipkovali, nemysleli to vážne. David Combs, autor stránky BanComicSans.com, jednej z najväčších kampaní za zakázanie Comis Sansu, spomína, ako raz v čakárni u lekára videl Comic Sansom napísanú brožúru o chorobe. Skypela v ňom zlosť i pobavenie naraz.
Comic Sans
Keď si ho pred rokom vybrali vedci z CERN-u do prezentácie o Higgsovom bozóne, celý internet sa plnil nahnevanými článkami, spomínalo sa, aj keď si ho zvolil Vatikán pri predstavovaní nového pápeža.
Stále žije, hoci použiť ho je dnes už takmer považované za neslušnosť. Navyše jeho autor dodnes dostáva množstvo nahnevaných e-mailov. No vedeli ste, že je tiež autorom písma Trebuchet, veľmi využívaného na webe? U mňa prekvapivo Comic Sans funguje pri návrhu wireframov. Wireframy sú náčrty webu, aby sa ukázalo, ako budú vo výslednom dizajne usporiadané prvky. Slúžia ako predloha pre dizajnéra. Ak použijete Arial, každý vám povie: „toto je výsledný dizajn? je to škaredé“. Použite Coms Sans a každý to pochopí: to je len náčrt.
Každé písmo, ktoré dáte do Wordu, má svoj príbeh, svoju atmosféru. Niektoré sa ošúcha, niektoré nezostarne, niektoré sa vracia do módy. Ako všetko. Všetky majú príbeh a majú tvorcu, ktorému trvalo často roky ho vytvoriť.
Myslite na to, ktoré hodíte cez palubu, keď s jeho použitím budete vo Worde vyrábať ceduľku „Použi záchodovú kefu“.
