Bola taká doba, vravia prisluhovači, zbabelci, strojcovia aj legalizátori zlého. Vždy je nejaká doba. Každá doba má nejaké príkazy. „Ani zrno nazmar, nazdar!“ „Bojovať za mier, aj keby neostal kameň na kameni!“ „Zatepľovať!“ „Spojme sa!“ „Mysli globálne, konaj lokálne!“ „Istoty!“ „Šetriť, aj keby na soľ nebolo!“ (Z toho odvodený zákaz čudovať sa, keď nám somár, ktorého sme podľa príkazu toľko odúčali žrať, skape.)
Príkazy každej doby sa rozmnožujú všetkými spôsobmi ľudskej reprodukcie. Rozkoš a slasť z aktu však zažívajú len príkazcovia. Niektorí sú ostýchaví, slasť z príkazov skrývajú. Alfa príkazca ostýchavý byť nesmie, je otvoreným žriedlom príkazov svojej doby. Beta príkazcovia, Beétky, musia byť akomak ostýchaví, aby netvorili hrádzky žriedlu. Príkazy prvej generácie plodia odkazy, zákazy, metodiky, usmernenia, vyhlášky. Príkazy tretej plodia správy, analýzy, tabuľky, hlásenia, podklady, konania, nekonania.
Príkazy doby sa kotia geometrickým radom. Alfa žriedlo zákonite nemôže v súlade s rastom ostať pri Betkách. Sústavu vecí a, prepytujem, myšlienok, teda príkazov doby, Alfy, Betiek po Zetky a objektov príkaznej reprodukcie nazvime pre zjednodušenie maglajz. Objekty (obete) sú ako vidno vystavené záťažovým podmienkam maglajzu.
