Literárium / Ján Buzássy
Aké je to ženské písanie? Často sa predpokladá, že v mužskom je viac agresivity a presadzovania istých ideí. A v ženskom že je viac hľadania harmónie a možno útechy. Môže v tom byť pravda, ale všetko býva zložitejšie, záver necháme na neskoršie.
Po veľmi dlhom čase ma čosi priviedlo k čítaniu Eleny Maróthy Šoltésovej. Možno poviete – starina, takto je v našich hlavách zaradená táto literatúra. Áno, je napísaná dávno, ale už keď som ju v svojej modernistickej mladosti prvý raz čítal, pocítil som neodolateľné čaro. V poviedke Za letného večera je scéna, ktorá má neopakovateľnú atmosféru a pôvab. Dedinská slečna večer vzala mladších súrodencov na kúpanie pri mlyne. Deti sa vo vode vyšantia, a potom sa poberú domov. Ona osamie a vníma ticho letného večera, ponára sa do vody, hlavu obracia k oblohe a sníva. Stmieva sa a kdesi na stráni počuť, ako hrá pastier na píšťale. Hotové Faunovo popoludnie, v tomto prípade teda večer. Vtom sa v kroví ktosi pohne a na hladinu padá roj drobných bielych kvietkov. Aj na hrdinkinu hlavu, cupkajú, vytvárajú na vode drobné krúžky. Kto ich hodil? Pre poviedku je to dôležité, preto povieme:
Mladý muž išiel okolo, bol svedkom večerného výjavu, a hrsť bielych kvietkov hodil na hladinu blízko kúpajúcej sa nymfy.
Pekné, a na svoju dobu aj odvážne, lebo musíme predpokladať, že hrdinka vo vode nebola oblečená, a mladý muž... túto situáciu autorka vyriešila korektne – nebol celkom neznámy, a nebol to nijaký dobrodruh. Vedeli písať tieto panie: Maróthy Šoltésová, Terézia Vansová a možno aj iné súčasníčky. Uvážlivý tón, krásny jazyk a umelecký štýl. Klobúk dolu! Písali, redigovali časopis, zakladali spolok, žili spoločensky, pochovávali manželov aj deti, a opäť písali. Učili ľudí čítať, vychovávali svoje čitateľky k vkusu, morálke, ušľachtilosti a vlastenectvu. Písali možno v kuchyni, keď najprv odložili slížovú dosku a utreli stôl. Alebo v salóne, kde namáčali pero do kalamára, a na chrbát im zo steny hľadeli portréty tatuška a mamušky.
V súčasnej kultúre chlapi akoby trochu podriemkavali, aktívnejšie sú ženy. Píšu, filmujú, zbierajú ceny aj v iných odvetviach. Možno na ne cez storočia dopadlo požehnanie týchto starých dám.
