S odstupom štvrťstoročia možno sviečkovú demonštráciu z 25. marca 1988 vyhodnotiť ako najdôležitejšie verejné vystúpenie proti komunistickej totalite na Slovensku po roku 1968.
Jej porovnanie napríklad s Chartou 77, Velehradskou púťou z roku 1985 alebo petíciou „Podnety katolíkov...“ z prelomu rokov 1987/88 ju charakterom stavia hádam k najvhodnejšiemu typu rezistentnej akcie proti vtedajšiemu stavu režimu.
Pritom priebeh a požiadavky tohto zhromaždenia vývojovo završovali proces od Charty 77, ktorá deklarovala aj náboženské ciele, cez prejavy verejnej zbožnosti a odpor na púťach, odvahu svedčiť na súdnych procesoch s cirkevnými aktivistami až po odvahu pridať svoje meno a podpis pod petície za náboženské a občianske slobody. To bol proces vyjdenia z anonymity, strachu a falošnej bezpečnosti.
