Napätie medzi Európanmi rastie. Jedna mena, 17 demokratických krajín – to je problém.
„Stvorili sme Taliansko, teraz musíme stvoriť Talianov“ – toľko starý výrok. Dnes platí, že sme stvorili euro a kríza eura znetvoruje Európanov. Ľudia, ktorí boli pred desiatimi rokmi nadšenými Európanmi sa dnes menia na nahnevaných národovcov.
Nemci Grékom a naopak
„Hitler-Merkel“ – hlásal plagát, ktorý mal tento týždeň v rukách mladý Cyperčan na jednom z protestov.
Hneď vedľa týchto mien bol obrázok európskej vlajky, žlté hviezdičky na modrom podklade boli zlostne preškrtnuté červenou. Všade počuť kruté zovšeobecnenia o Európanoch z juhu a severu, ako keby to pomaly boli dva rôzne druhy. Ale mohol by azda nejaký historik vážne tvrdiť, že Miláno má viac spoločného s Nikóziou ako s Nice alebo so Ženevou?
Aj vysoko vzdelaní proeurópania dnes hovoria verejne veci o iných národoch, ktoré by si pred desiatimi rokmi ani nepomysleli, a nieto že by ich vyslovili. Tak ako sa časti Európy stali protinemeckými, stali sa časti Nemecka protieurópskymi.
Mali by sme si však s úľavou všimnúť, čo sa nestalo – alebo aspoň nie príliš masovo a zatiaľ.
S výnimkou neofašistických strán ako Zlatý úsvit v Grécku sa európsky hnev neotočil proti imigrantom a menšinám. Nemci nezvaľujú vinu za svoje problémy na Židov, moslimov či slobodomurárov, vinia neschopných Grékov. Gréci neváľajú všetko na Židov, moslimov či slobodomurárov, za všetkým vidia bezcitných Nemcov.
Kým sa ozvú výstrely
Tak či tak je to veľmi nebezpečné. Aby bolo jasno, rok 2013 nie je rok 1913. Nemecko by mohlo rozhodovať o eurozóne, ale túto pozíciu nikdy nevyhľadávalo. Nemcov sa nik nepýtal, či sa chcú vzdať marky (odpoveď by bola nie) a každý tretí z nich dnes tvrdí, že by ju chcel späť. Keď to hovoria, hlboko nerozumejú vlastným ekonomickým záujmom, ale to je iný príbeh.
Európska únia ako celok je najzdráhajúcejšia sa ríša v európskej histórii a Nemecko je najzdráhajúcejšia sa ríša v jej rámci. Hrozba vojny medzi štátmi v Únii je minimálna. Je tu však skutočné nebezpečenstvo, že putá spolupatričnosti, ktoré sú kľúčové pre každé politické spoločenstvo, sa rozpadnú.
Nezabúdajme, že pre krajiny, ako je Cyprus, to najhoršie ešte len príde. Zdráham sa to napísať, aby som nemaľoval čerta na stenu, ale čo ak nezamestnaný a mentálne nevyrovnaný Grék či Cyperčan vystrelí na nemeckého politika? Ak budeme mať šťastie, šok schladí rozvášnené výkriky a Európania sa zomknú. Ale nemali by sme čakať, kým sa ozvú výstrely.
17 politík
Prečo sme vo fáze vzájomnej nenávisti? Jednoznačne preto, že euro má od začiatku zásadné chyby. Ale aj preto, že niektoré slabšie krajiny eurozóny porobili omyly v ekonomickej politike a teraz sa ich dopustili aj krajiny v jej severnom jadre.
Každá nová záchrana eurozóny je začiatkom novej krízy. Napríklad: 50-percentné znehodnotenie gréckych vládnych dlhopisov, na ktorom sa dohodli na jeseň 2011, dopomohlo k dnešnému pádu cyperských bánk.
Najhlbšou príčinou je však nesúlad medzi jednotnou menou a 17 národnými politikami.
Ekonomika je kontinentálna, politika je však stále národná. A navyše tá politika je demokratická.
Ak toto nie je rok 1913, nie sú to ani tridsiate roky minulého storočia. Namiesto Európy diktátorov máme Európu demokracií. Namiesto Trockého permanentnej revolúcie máme permanentné voľby. Nejaký líder niekde v Európe má vždy pred očami hrozbu volieb. Tento rok to bude Angela Merkelová, ktorú čakajú voľby v septembri.
Každý jeden zo 17 lídrov eurozóny a 27 lídrov krajín Európskej únie myslí najskôr na domácu politiku, médiá a prieskumy verejnej mienky. Chcelo by sa povedať: „Stvorili sme Európu, teraz musíme stvoriť Európanov,“ pravdou však je, že v tomto ohľade sme nestvorili ani Európu.
Nájdeme aj nepriateľa
Čo sa s tým dá urobiť? Vynaliezavý taliansky profesor Giorgio Basevi z univerzity v Bologni mi prednedávnom poslal návrh riešenia: zosúladenie termínov národných a európskych volieb. Je to brilantný nápad, ale, samozrejme, nemá šancu. Povedzte to voličom v Európe!
Iní navrhujú, aby bol ďalší šéf Európskej komisie volený priamo, kandidáta by mala navrhnúť každá frakcia v Európskom parlamente. Prečo nie? Ak si však myslíte, že toto zrazu zmení nezamestnaného Gréka a pobúreného Nemca opäť na presvedčených Európanov, dajte si vyšetriť hlavu.
V tomto momente jednoducho neexistuje iné riešenie ako politici, ktorí pôjdu proti prúdu v ich krajinách a budú vysvetľovať, každý svojou rečou a podľa svojich možností a potrieb, že Gréci nie sú len nespoľahliví darmožráči, Nemci nie sú stroje bez srdca a tak ďalej.
To oni musia využiť každú príležitosť, aby opakovali, že aj keď sme na spoločnej európskej lodi uzimení a mokrí, bez nej by sme sa topili.
A ak treba nového nepriateľa? Takmer pre všetkých Európanov z pevniny by boli prijateľným obetným baránkom moji milovaní krajania Angličania. (Sme na to zvyknutí, poradíme si s tým.) Na Angličanov môžete zvaliť čokoľvek, ale nemôžete ich viniť za rozhádanú eurozónu.
Timothy Garton Ash (1955) je britský politológ a historik. Naposledy mu vyšla v češtine kniha Rok zázrakov.
Radičová nemala Fica žalovať, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
"Gorilu" tu zažívame nonstop. Zmeniť to môžu lepšie pravidlá. Stačí sa na ne pozrieť v Únii, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Richterov omyl sa potvrdil. Projekt na tvorbu pracovných miest v autodoprave nesie tradičné znaky tunajšieho plytvania, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
