Václav Havel raz opisoval situáciu zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď bolo treba urobiť rozhodnutie, ktoré mohlo nadlho zmeniť smerovanie krajiny. Keď sa po schôdzi pýtal niektorých ministrov, ako vláda rozhodla, nepamätali si to.
Mnohí z nich nepochopili, aké následky by malo jeho schválenie - ... a každý ministr jen čekal, až bude nějak rozhodnuto, protože chtěl, aby včas došlo i na jeho bod. Chci zdůraznit, že i lecjaké dílčí rozhodnutí se dělá lépe na pozadí určité rámcové koncepce než bez ní. Pak je to jen nahodilost, tápaní a prostor pro lobisty a korupčníky.
Ani tu ešte stále mnohí nechápu, ako ich veľké aj malé rozhodnutia ovplyvňujú smerovanie krajiny. Rámcovú koncepciu nemajú. Možno vtedy, na začiatku deväťdesiatych rokov mali, no už si na ňu nespomínajú. Sú aj hmatateľnejšie veci ako nejaké koncepcie a vízie. Najvzdialenejší bod na horizonte sú voľby. Dovtedy treba veľa stihnúť, nakúpiť autá, postaviť haly, podpísať zmluvy. A tak nemáme koncepcie, zato máme obrovské množstvo prázdnych priestorov. Diery v zákonoch, ktoré nikto nepláta, prázdne stoličky na kontrolných úradoch, ktoré nemá nikto záujem obsadiť, a prázdne kreslá počas parlamentných schôdzí.
