Aj slovenská expremiérka by spravila lepšie, keby nezaťažovala súdnictvo sporom s Robertom Ficom.
Iveta Radičová sa nemýli, ak nemožnosť dostať predsedu vlády na súdne pojednávanie považuje za „komédiu“. Skutočnosť, že najverejnejšia tvár štátu nie je dosiahnuteľná poštovým doručovateľom ani súdnym kuriérom, je dokonca horšia než komédia. Je to zosmiešnenie štátu a jeho justície v priamom prenose.
To je však len časť pravdy. Druhou, o nič menej podstatnou, je počudovanie nad expremiérkou, ktorá by stokrát lepšie urobila, keby žalobami na Fica slovenské súdnictvo nezaťažovala. Jeho reči o Osrblí či o kauze prokurátora, za ktoré Radičová pýta satisfakciu (nie finančnú), sú tuctové insinuácie, viacmenej bežné v politickom zápase. A ak nie bežné, tak ani výnimočné.
Odsúdenie si zaslúžia morálne, ale nie iné, keďže pod gilotínou trestajúcej ruky zákona sa slobodnému názoru dýcha ťažko. Slovná delikvencia sa nežaluje.
