Na Bielu sobotu sme sa s bratom vybrali strihať stromy. Presnejšie, on strihal a pílil, a ja, v praktickom živote nepoužiteľný intelektuál, som zvláčal suché haluze na kopu.
Popri tom sme debatovali. Pri jednej téme (má zmysel sa vzrušovať nad tým, že mnohí vysokoškoláci robia po škole čosi celkom iné ako študovali?), som si uvedomil, že dnes v tejto veci zastávam názor, o ktorom som ešte pred polrokom silno pochyboval.
Ako sa to stalo? Tak, že som o tej téme kedysi s niekým múdrym diskutoval. Jeho argumenty mali čosi do seba. A bez povšimnutia som ich prichýlil vo svojej hlave.
Tento „objav“ a monotónna práca ma podnietili k premýšľaniu o tom, či by debatné krúžky nemohli byť nepovinným predmetom na stredných školách? Je to spôsob, ako dospieť k poznaniu. No na rozdiel od čítania učebníc, človeka naučí počúvať.
