Bol učiteľom na dedine /cez ktorú na jar potôčik sa vinie /a v jeseň, keď sú dažde – žiaľ / v leto vyschne skoro každé. /Veď, pravda, zo Suchého tečie hája.
Ivan Krasko, Fragment
Autor tejto state predosiela, že sám seba považuje za optimistu, prepytujem. Verí v pokrok, pravdu smerujúcu k dobru, keď je svedkom happy endu, dojatú slzu starostlivo ukrýva.
Navyše nemá rád oportunistov, ktorí všetok svoj intelektuálny potenciál, argumentačnú výbavu a váhu osobnosti používajú len na to, aby bezmocne dupotali po krehkej prítomnosti. Bez náznaku riešenia. Bez slovka uznania tým, ktorí si ho (napriek všeobecnej biede vlastne dvojnásobne) zaslúžia.
