Spoza múrov moskovského Kremľa vidno mrakodrapy z modrého skla. Sú to úlomky niekdajšieho sna, keď sa v Kremli verilo, že by tieto veže mohli nahradiť západné finančné centrá.
Keď dnes pozorujete, ako za ne zapadá slnko, môžete vidieť, že mnohé úrady zívajú prázdnotou.
V skutočnosti sú centrá ruského bankovníctva mimo krajiny. Moskovskí miliardári si svoje bohatstvo ukryli v zahraničí a mnohí biznismeni si svoje firmy registrujú vo Veľkej Británii, Holandsku, Švajčiarsku či na Cypre – všade, len nie v Rusku.
Zlé jazyky by nás chceli presvedčiť, že za hranicami sporí aj samotný Vladimir Putin.
Veľká láska
Jednoducho, ruské peniaze sa boja Ruska. Je to preto, že po jeľcinovskom prechode k drsnému kapitalizmu v deväťdesiatych rokoch Putin nikdy správne nezabezpečil vlastnícke práva.
To robí ruský kapitál paranoidným. Od roku 2008 z krajiny vytieklo viac ako 350 miliárd dolárov.
Tieto miliardy hľadali tajomstvo a bezpečnosť, a finančné ostrovy vnútri Európskej únie ich vítali. Veľká láska sa zrodila najmä medzi ruskou hotovosťou a cyperskými bankami.
Ešte pred niekoľkými týždňami bolo cyperské hlavné mesto Nikózia najdôležitejším zahraničným účtovníkom, ale dnes leží finančný raj v troskách. Jeho nafúknutý bankový sektor stroskotal počas expedície do Grécka.
Aby zachránila Cyprus pred bankrotom, trojka (Európska únia, medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka) zbavila vkladateľov v cyperských bankách šesťdesiatich percent z vkladov vyšších ako stotisíc eur a zaviedla prísne kontroly.
Nikózia bola po Moskve druhým najdôležitejším centrom ruských financií a predpokladá sa, že z dotknutých vkladov nad stotisíc eur patrila väčšina Rusom.
Nielen práčka
Podľa MMF tiekla v roku 2011 cez Cyprus štvrtina až tretina zahraničných investícií z a do Ruska.
Ale tieto gigantické toky nezodpovedali skutočným investíciám. Ruská hotovosť šla cez cyperské schránkové firmy a vracala sa ako zahraničná investícia.
Ako upozornil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, tieto operácie len zvyšovali podozrenie, že sa tu perú peniaze.
Ale sú aj iné prípady. Na Cypre majú fondy aj skutoční ruskí podnikatelia. Oceliarski oligarchovia kontrolovali svoje firmy prostredníctvom cyperských holdingov.
Aj mnohé piliere ruskej ekonomiky vlastnené štátom – napríklad Rosneft či banky Sberbank a VTB – majú účty na Cypre.
Strata viery v Putina
Ako je vlastne možné, že toľko ruských peňazí končí na Cypre? Putin prevzal vládu v roku 2000 sľubujúc „diktatúru zákona“, ale bohatí k nemu stratili dôveru.
V roku 2003 bol uväznený najbohatší človek krajiny Michail Chodorkovskij. Zbavili ho nielen slobody, ale aj vlastníctva, aby bolo jasné, že Putin manipuluje zákonom, aby mu bohatstvo oligarchov nemohlo konkurovať.
A tak sa únik kapitálu, ktorý sa začal v „divokých deväťdesiatych“, už nezastavil. V roku 2011 MMF oznámil, že päť najdôležitejších destinácií pre zahraničné investície do i z Ruska boli daňové raje.
Ruská stredná trieda prestala veriť Putinovi po roku 2008, keď aj na začiatku svetovej finančnej krízy zostala miestna byrokracia uväznená vo svojej Gogoľovskej neschopnosti a korupčnosti.
Putin osedlal súdy, médiá a miestne vlády a sústredil moc vo svojej strane. Zostala len servilná sieť protekcie, čo bol návod na spreneveru verejných peňazí. A tak stále viac Rusov ukladalo tie svoje na „bezpečné“ miesta ako Cyprus.
Veci sa len zhoršili, keď v roku 2011 Ruskom otriasli protesty pre podozrenie z manipulácie volieb.
Ďalšia dávka paranoje
Minulý rok bol oficiálny odtok 56 miliárd dolárov a Putinova centrálna banka vypočítala, že dve tretiny tejto sumy majú súvis s ilegálnymi aktivitami ako obchod s drogami či daňové úniky.
Prečo Rusi plnili Cyprus? Táto krajina bola v Európskej únii, ale jej zákony umožňovali niečo ako právny raj, kde bola štátna konfiškácia nemysliteľná. Ale dnešný útok Trojky na účty, ktorý Rusi nazývajú krádežou, dal Rusom ďalšiu dávku protizápadnej vášne a paranoje.
Zdá sa isté, že čokoľvek z ruského bohatstva zostane v Nikózii, odíde – ale nie do Ruska.
Môže sa preliať do iných európskych prístavov, ako sú napríklad holandské Antily a Britské Panenské ostrovy. Možnosťou je tiež Malta či Luxembursko, ktoré sú však viac sledované.
Hlbší ruský problém
Brusel nie je impotentný. Európska únia musí rázne zakročiť proti daňovým rajom, trvať na transparentnom bankovníctve a pritvrdiť v boji s praním peňazí.
Európu, ktorá škrtá, vystavujú daňové raje riziku a núti jej finančný systém prispôsobovať sa.
Ako sa ukázalo, Európa je obklopená zraniteľnými a nákazlivými ostrovmi s príjemnými daňami, ktorých prítomnosť ukazuje hlbší problém Ruska: je príliš skorumpované a príliš paranoidné, aby si svoje miliardy držalo doma.
Ben Judah je britský novinár. Je autorom knihy Krehké impérium: Ako Rusko začalo a prestalo mať rado Vladmira Putina.
Napriek varovným prstom nemusí klesajúca pôrodnosť znamenať katastrofu, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Nápady, za ktoré by sa ešte nedávno zavieralo do blázinca, testujú na tretej najväčšej ekonomike sveta, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Európski klasici marxizmu-leninizmu sa musia zo svojich latinskoamerických nasledovníkov obracať v hrobe, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Ben Judah © The New York Times Syndicate
