V posledných štyroch týždňoch som navštívil Sofiu, Kuala Lumpur, Dubaj, Londýn, Miláno, Frankfurt, Berlín, Paríž, Peking, Tokio, Istanbul a veľa miest naprieč Spojenými štátmi. Nespočetné množstvo výziev, ktorým čelí globálna ekonomika, sa mi ani na chvíľu výraznejšie nevzdialilo.
Únava z pomoci
V Európe zoslablo hraničné riziko rozpadu eurozóny a straty prístupu Španielska a Talianska na trhy, keď sa Európska centrálna banka vlani v lete rozhodla, že poslúži ako opora suverénnych dlhov. Fundamentálne problémy menovej únie – nízky potenciálny rast, pretrvávajúca recesia, strata konkurenčnej schopnosti a rozsiahle objemy súkromného a verejného dlhu – však vyriešené nie sú.
Zásadná dohoda medzi jadrom eurozóny, ECB a perifériou – bolestivé úsporné opatrenia a reformy výmenou za masívnu finančnú podporu – sa teraz navyše rozpadá, pretože únava z úspor na periférii eurozóny sa stretáva s únavou z finančných výpomocí v centrálnych krajinách ako Nemecko a Holandsko.
Interná záchrana
Únava z úsporných opatrení na periférii jasne vyplýva z úspechu síl zameraných proti establishmentu v nedávnych talianskych voľbách, z rozsiahlych pouličných demonštrácií v Španielsku, Portugalsku aj inde a najnovšie aj zo spackanej finančnej záchrany cyperských bánk, ktorá vyvolala značné rozhorčenie verejnosti. Naprieč perifériou získavajú pozície populistickej strany na ľavici aj na pravici.
Naliehanie Nemecka, aby straty postihli veriteľa cyperských bánk, je zase najčerstvejším prejavom únavy z výpomoci v jadre. Podobne aj ďalšie krajiny z centra eurozóny, túžiace obmedziť riziká ohrozujúce ich daňových poplatníkov, označili „interné záchrany“ z prostriedkov veriteľov za postup budúcnosti.
Čo sa týka krajín mimo eurozóny, aj Veľká Británia vedie náročný zápas za obnovu rastu, v Bulharsku, Rumunsku a Maďarsku silnejú nálady neprajníkov úspor.