Margaret Thatcherová bola žena, ktorá odštartovala posun doprava, ktorý v posledných troch desaťročiach ovplyvnil takmer všetky krajiny Západu.
V pondelok zomrela v Londýne 34 rokov potom, ako sa stala prvou ženou premiérkou v dejinách Veľkej Británie, a 23 rokov potom, ako bola vyhnaná z úradu. V dôsledku krízy roku 2008 a pretrvávajúcej recesie zostáva otvorenou otázkou, či sa definitívne skončila dlhá vláda jej myšlienok v západnej politike.
„Táto žena je tvrdohlavá, neústupná a nebezpečne samoľúba,“ napísal akýsi poskok z personálneho oddelenia britského chemického gigantu ICI, keď v roku 1948 odmietol žiadosť o prijatie do zamestnania od 23-ročnej Margaret Robertsovej, plnej sebavedomia a názorov. Pravdepodobne ho vystrašila takmer na smrť.
Rozbila konsenzus
Napokon v roku 1949 skončila v spoločnosti na výrobu plastov z Clochestri a vstúpila do Konzervatívnej strany, o rok neskôr sa ako najmladšia kandidátka v histórii pokúsila dostať do parlamentu a o ďalší rok sa vydala za obchodníka Denisa Thatchera. Margaret Thatcherová, ako sa odvtedy volala, sa do parlamentu nakoniec dostala v roku 1959.
V roku 1970 sa stala členkou kabinetu konzervatívneho ministerského predsedu Edwarda Healtha. Práve jeho v roku 1975 po volebnej porážke vystriedala na čele konzervatívcov.
Od začiatku zastávala tvrdú líniu v domácej i zahraničnej politike. Jej otvorené nepriateľstvo k Sovietskemu zväzu jej od tamojších novín vyslúžilo prezývku Železná lady, titul, ktorý si užívala.
Bola však kľúčovou postavou najmä domácej politiky. Rozbila konsenzus o sociálnom štáte, ktorý uznávali všetky dominantné strany predchádzajúcich tridsať rokov. „Je našou úlohou starať sa o seba,“ vyhlásila a politika sa pod jej náporom otriasla.
Americký diplomat v Londýne v dôvernej správe o novej líderke konzervatívcov napísal, že bola „hlasom sužovanej buržoázie, znepokojeným jej upadajúcou silou a odhodlaným zmeniť zdanlivo nezastaviteľný trend ku kolektivizácii“.
