Pre Margaret Thatcherovú bola Železná lady nevhodným prívlastkom. Tí, ktorí ju v tom čase poznali, to považovali za nespravodlivé. Ani ona toto označenie nemala rada, ale naučila sa ho používať tak, že sa stalo jej výhodou.
Raz sme sa jej lietadlom vracali z Japonska. Ponúkol som sa, že otvorím fľašu šampanského. „Nie, Nicholas,“ zakázala mi to. „Sadnite si, spravím to ja.“ Protestoval som, pretože ak som bol niekedy v niečom dobrý, bolo to práve otváranie šampanského. Zastavila ma pohľadom, fľašu podala svojmu tlačovému tajomníkovi, položila mi ruky na plecia a zatlačila ma do sedadla. Cítil som napätie, ktoré mi prechádzalo telom. Bol to pre mňa moment ako z filmu Absolvent – a ona bola pani Robinsonová.
