Literárium / Ivan Kadlečík
Bola rovnodennosť. Deň obáv, zvedavosti a úžasu, ako si tá naša zemeguľa miliardy rokov zapamätá cestu, spoľahlivo krúži okolo svojej centrálnej hviezdy a neodfrnkne kdesi ďaleko do temnoty a chladu. Je to kolobeh, pre prípad rodovej rovnosti kolobežka. Deň je presne rozkrojený ako čokoládová torta s bielou šľahačkou. Čo ak si Zem povie, už mám toho dosť, nebaví ma robiť stále to isté, ten cirkusový kolotoč. Napokon aj Slnko si môže pomyslieť svoje. Ale čo napríklad ja? Veď aj ja som Zem a môj kruh musí mať niekde stred, aby som sa nerozletel a držal pokope. Krútim sa okolo srdca, možno okolo duše. Že by tým stredom bola láska? Kto nás bude mať rád?
Mám pocit viny, že žijem v tejto dobe, ktorá staré ničí vojnami a kšeftom a nové trvanie nevytvára, najmä umenie a ľudskosť. Čo zanecháme budúcim? Kto vás bude mať rád? Hanbím sa a ospravedlňujem.
„Ani Abrahám neváhal, zdvihol nôž na Izáka. Dobre, on mal ideu. Myslel si: Boh prikázal. Boh je pre mnohých ľudí veľká autorita. Inak, myslím si, že Abrahámovi harašilo. Nik si nevšimol, že dedovi s nožom zadrbáva?“ napísal Balla v slávnej knihe V mene otca. Aj keď som citát vytrhol z kontextu, môže to azda stačiť ako doklad „zábavnej“ povrchnosti výpovede o zašifrovanej a zakódovanej metafore pradávneho príbehu.
Pre porovnanie Ballovej plytkosti uvádzam niekoľko citátov z eseje Václava Cíleka o Janovi Palachovi. Hoci ide o obrátené garde, keď nie otcovia obetujú synov Izákov, čo sa reálne a prítomne deje napríklad vo vojnách, ale syn Jan sa slobodne obetuje, aby prebudil svedomie otcov, hoci aj komunisti argumentovali, že Palachovi harašilo. Akékoľvek obetovanie sa je tajomné a posvätné, nemožno ho zľahčovať a vysmievať.
Václav Cílek: „Podstatou zápalné oběti je víra, že oheň očišťuje a dým stoupá vzhůru k nebesům. Oběť ohněm je charakteristickým rysem řady pravěkých náboženství, přenáší se do antického světa, objevuje se ve Starém zákonu a v mimoevropských kulturách. Oběť je čin, při kterém se člověk zříká části svého majetku, v případě života vlastně všeho, a symbolicky jej odevzdává něčemu většímu.“ „A pokud bychom nechtěli vstupovat do světa křesťanství, pak v Homérově Odysseji a dalších antických dílech zápalná oběť usmiřuje bohy či duchy zemřelých a odčiňuje chyby.“ „O Palachově smrti dobře víme, ale radši o ní nemluvíme ani na ni nemyslíme, protože nás zavazuje a propojuje s něčím, co je hodně soukromé a dost posvátné a do čeho je lepší moc nevrtat.“
Treba ešte pripomenúť, že Abrahám Izáka nezabil, ako sa to deje pre „ideu“ v Iraku, v Afganistane a inde.
