Nemyslím si, že počas môjho života budeme mať ženu za premiérku,“ povedala začiatkom sedemdesiatych rokov v televíznom rozhovore britská ministerka školstva, vyštudovaná chemička.
O šesť rokov neskôr v roku 1979 tá istá dáma Margaret Thatcherová sebavedomo vkročila do svojho úradu na Downing Street 10 ako novozvolená predsedníčka britskej vlády.
Počas dvanástich rokov v úrade barónka Thatcherová presadila rozsiahle reformy, ktoré z nej spravili jednu z najvýraznejších postáv britskej a svetovej politiky.
Nikoho by tak nemalo prekvapiť, že reakcie na nedávne úmrtie britskej expremiérky boli mnohoraké. Thatcherovej obdivovatelia si ju uctili za záchranu britského hospodárstva, odpor voči komunizmu alebo za obranu britskej suverenity.
Mnohí jej odporcovia však správu prijali so značnou dávkou škodoradosti. Barónke vyčítajú napríklad, že sa za jej vlády zvýšili ekonomické nerovnosti alebo že viedla neľútostnú politiku triedneho boja proti odborom, baníkom a chudobným. Margaret Thatcherová bola komplikovaná postava – železná dáma plná protikladov.
Zásadovosť bez kompromisov
Zástancovia Thatcherovej obdivovali jej zásadovosť, koncentráciu a neoblomnosť. Nikto nepochybuje o jej oddanosti myšlienkam slobodného trhu.
Keď jeden z jej spolustraníkov navrhol, aby si konzervatívci osvojili stredový politický program, Thatcherová prerušila jeho príhovor. „My veríme v toto,“ povedala a treskla o svoj stôl knihou, ktorú si práve vytiahla z kufríka.
Tou knihou bola Ústava slobody pravicového ekonóma a držiteľa Nobelovej ceny Friedricha Hayeka.
