Filozofia? Kto ju dnes potrebuje

Presne týmito slovami (i keď bez otáznikov) sa v roku 1974 prihovárala absolventom známej vojenskej akadémie vo West Point Ayn Randová.

Presne týmito slovami (i keď bez otáznikov) sa v roku 1974 prihovárala absolventom známej vojenskej akadémie vo West Point Ayn Randová (1905-1982), americká spisovateľka rusko-židovského pôvodu, autorka viacerých vplyvných, no kontroverzných prozaických (The Fountainhead, Atlas Shrugged) i filozofických diel, radikálna advokátka egoizmu, individualizmu a kapitalizmu.

Svoje názory, pre ktoré si zvolila meno „objektivizmus“, opierala o prísny racionalizmus. Starý aristotelovský pojem človeka ako animal rationale doviedla do darvinovskej polohy ako nevyhnutnosti pre prežitie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Človek nemôže prežiť, ak nepoužíva rozum, pričom potreba filozofie je priamo imanentná ľudskému rozumu. Inak povedané, nemôžeme používať rozum bez toho, aby sa sme zároveň nedostali do kontaktu s filozofiou, s filozofickými otázkami.

Nemôžeme myslieť, konať, ani žiť bez metafyziky, epistemológie a etiky. Podľa Randovej je filozofia úplne fundamentálnym faktorom ľudského života a otázka nestojí tak, či človek potrebuje filozofiu alebo nie, ale akú filozofiu potrebuje.

Rozumná filozofia nás vedie k dobrému životu, nerozumná k zlému životu. Aké jednoduché, len čo je pravda. Stačí k tomu splniť už len dve podmienky: po prvé, vedieť spoľahlivo rozlišovať medzi rozumným a nerozumným, a po druhé, mať jasný a pevný, ničím nespochybniteľný pojem samotného rozumu.

Zmysel života?

Pojem rozumu nesporne pre mnohých – a nielen – filozofov bol (a pre ďalších dodnes je) čímsi ako „filozofickým božstvom“, nie však výlučným východiskom pre zdôvodnenie potreby filozofie.

Napríklad klasik amerického pragmatizmu John Dewey (1859-1952) považuje filozofiu za „jazyk, v ktorom sa vyjadrujú najhlbšie sociálne problémy a túžby určitej doby a spoločenstva“, za riešenie „problémov ľudí“, nie „problémov filozofov“, pričom tie najvážnejšie ľudské a spoločenské problémy nemôžu podľa neho zároveň nebyť aj problémami filozofickými.

Napokon je tu otázka, ktorú mnohí – a znova nie iba filozofi – považovali a považujú za úplne najzákladnejšiu, dokonca presahujúcu hranice filozofie smerom k teológii či umeniu alebo ľudskému mysleniu vôbec.

Je to „otázka zmyslu“, a to nielen „zmyslu života“, ale zmyslu všetkého, s čím sa človek stretáva a rovnako toho, o čo sám usiluje a čo koná, vrátane otázky zmyslu filozofie samej.

Keď sa napríklad súčasný francúzsky filozof Luc Ferry (nar. 1951) pokúša v jednej zo svojich kníh (s názvom Rozumět životu vyšla v českom preklade r. 2008) priblížiť filozofiu mladej generácii, vyzdvihuje práve túto „heideggerovskú“ otázku zmyslu, ktorá však v súčasnom svete „vedotechniky“ radikálne ustupuje do úzadia, čo ten istý filozof v inej svojej práci (Človek – Boh alebo Zmysel života v slovenskom preklade r. 2003) opisuje ako „tragédiu modernej doby“, v ktorej „môžeme žiť celkom dobre aj bez toho, aby sme si kládli základné otázky“, predovšetkým otázky o tom, „kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme?“.

Filozofia dnes

Ako je to teda s filozofiou dnes? Kto ju ešte potrebuje a načo? Môžeme totiž ihneď „kontrovať“ proti-otázkou: a stojí otázka naozaj takto?

Pre samotnú filozofiu to vôbec nie je situácia nová, veď napríklad aj v roku 1965 Karl Jaspers písal: „Ako sa však k filozofii správa svet? Na univerzitách sú katedry filozofie. Ich dnešné postavenie je rozpačité. Filozofia sa zdvorilo rešpektuje nanajvýš ak z tradície, potajomky sa ňou pohŕda. Je rozšírený názor, že nemá nič dôležité, čo by mohla povedať.

A nemá ani praktický význam. Jej meno sa síce spomína na verejnosti, nie je to však tak, akoby ani neexistovala? Jej existenciu dokazuje aspoň to, že ju odmietajú“ (Malá škola filozofického myslenia, slovensky 2002, s. 143). Svojím spôsobom práve táto situácia sociálnej nedôvery v jej rôznych podobách (od spochybňovania cez obviňovanie až po odmietanie a averziu) voči filozofii neraz podnecovala jej novú životaschopnosť.

Čo vlastne potrebujeme, keď hovoríme, že potrebujeme filozofiu? Vzdelaný človek vie, že pod týmto menom sa ukrýva množstvo názorov, celý rozmanitý myšlienkový svet, a bolo by naivné i zbytočné očakávať, či dokonca si nárokovať jednu-jedinú správnu filozofiu platnú raz a navždy pre všetky časy a všetkých ľudí.

Hodnota filozofie sa týmto nedevalvuje, skôr naopak, vďaka svojej imanentnej pluralite, otvorenosti a kreativite filozofia stále žije.

Pochopiteľne, nikto si dnes nemyslí, že filozofia je dôležitejšia než iné oblasti kultúry a už vôbec nie, že je najdôležitejšia zo všetkého.

Filozofi nemajú hotové recepty a lepšie riešenia než ktokoľvek iný, no ich pohľad na svet vždy bol a je nezastupiteľný aj dnes. Tézy o zbytočnosti, antikvárnosti či nezlučiteľnosti filozofie s dnešným svetom sú iba poľahky demaskovateľné mýty infotechnokracie a hrubého ekonomizmu.

Autor je filozof, univerzitný profesor a vedecký pracovník.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  2. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  8. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  9. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  10. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 22 757
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 17 093
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 15 967
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 819
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 797
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 4 439
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 142
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 282
  9. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 2 350
  10. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 071

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Ondreja Podstupku

Ako vyhrať hádku s ľuďmi, ktorí neveria vo vedu

Ako vyhrať hádku s ľuďmi, ktorí neveria vo vedu.

EKONOMIKA

Google dostal od Komisie pokutu v rekordnej výške 4,3 miliardy

Google mal zneužívať dominantné postavenie systému Android.

Neprehliadnite tiež

Dnes píše Matia Lenická

Dobrodošli. Na Pride nedošli

Škoda, že slušní nás nepodporili. Možno nabudúce.

Stĺpček Anity Ráczovej

Je čas na lásku na hranici gýča. Omyl je vopred odpustený

Prehľad textov z prílohy Sex a vzťahy, ktoré sa zrodili v júli na tému Letné lásky. Pretože nebyť sexu, nebyť lásky, neboli by sme ani my.

Autorská strana Michala Havrana

Európa je civilizácia fake news

Rimania označili zmŕtvychvstanie ako prvý hoax.

Píše Ľubomír Svoboda

Slovensko potrebuje 14 stíhacích lietadiel a nie silné reči

Ad: Viac stíhačiek ako my kúpili z okolitých krajín len Poliaci.

Na počkanie (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).