Filozofia? Kto ju dnes potrebuje

Presne týmito slovami (i keď bez otáznikov) sa v roku 1974 prihovárala absolventom známej vojenskej akadémie vo West Point Ayn Randová.

Presne týmito slovami (i keď bez otáznikov) sa v roku 1974 prihovárala absolventom známej vojenskej akadémie vo West Point Ayn Randová (1905-1982), americká spisovateľka rusko-židovského pôvodu, autorka viacerých vplyvných, no kontroverzných prozaických (The Fountainhead, Atlas Shrugged) i filozofických diel, radikálna advokátka egoizmu, individualizmu a kapitalizmu.

Svoje názory, pre ktoré si zvolila meno „objektivizmus“, opierala o prísny racionalizmus. Starý aristotelovský pojem človeka ako animal rationale doviedla do darvinovskej polohy ako nevyhnutnosti pre prežitie.

Človek nemôže prežiť, ak nepoužíva rozum, pričom potreba filozofie je priamo imanentná ľudskému rozumu. Inak povedané, nemôžeme používať rozum bez toho, aby sa sme zároveň nedostali do kontaktu s filozofiou, s filozofickými otázkami.

Nemôžeme myslieť, konať, ani žiť bez metafyziky, epistemológie a etiky. Podľa Randovej je filozofia úplne fundamentálnym faktorom ľudského života a otázka nestojí tak, či človek potrebuje filozofiu alebo nie, ale akú filozofiu potrebuje.

Rozumná filozofia nás vedie k dobrému životu, nerozumná k zlému životu. Aké jednoduché, len čo je pravda. Stačí k tomu splniť už len dve podmienky: po prvé, vedieť spoľahlivo rozlišovať medzi rozumným a nerozumným, a po druhé, mať jasný a pevný, ničím nespochybniteľný pojem samotného rozumu.

Zmysel života?

Pojem rozumu nesporne pre mnohých – a nielen – filozofov bol (a pre ďalších dodnes je) čímsi ako „filozofickým božstvom“, nie však výlučným východiskom pre zdôvodnenie potreby filozofie.

Napríklad klasik amerického pragmatizmu John Dewey (1859-1952) považuje filozofiu za „jazyk, v ktorom sa vyjadrujú najhlbšie sociálne problémy a túžby určitej doby a spoločenstva“, za riešenie „problémov ľudí“, nie „problémov filozofov“, pričom tie najvážnejšie ľudské a spoločenské problémy nemôžu podľa neho zároveň nebyť aj problémami filozofickými.

Napokon je tu otázka, ktorú mnohí – a znova nie iba filozofi – považovali a považujú za úplne najzákladnejšiu, dokonca presahujúcu hranice filozofie smerom k teológii či umeniu alebo ľudskému mysleniu vôbec.

Je to „otázka zmyslu“, a to nielen „zmyslu života“, ale zmyslu všetkého, s čím sa človek stretáva a rovnako toho, o čo sám usiluje a čo koná, vrátane otázky zmyslu filozofie samej.

Keď sa napríklad súčasný francúzsky filozof Luc Ferry (nar. 1951) pokúša v jednej zo svojich kníh (s názvom Rozumět životu vyšla v českom preklade r. 2008) priblížiť filozofiu mladej generácii, vyzdvihuje práve túto „heideggerovskú“ otázku zmyslu, ktorá však v súčasnom svete „vedotechniky“ radikálne ustupuje do úzadia, čo ten istý filozof v inej svojej práci (Človek – Boh alebo Zmysel života v slovenskom preklade r. 2003) opisuje ako „tragédiu modernej doby“, v ktorej „môžeme žiť celkom dobre aj bez toho, aby sme si kládli základné otázky“, predovšetkým otázky o tom, „kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme?“.

Filozofia dnes

Ako je to teda s filozofiou dnes? Kto ju ešte potrebuje a načo? Môžeme totiž ihneď „kontrovať“ proti-otázkou: a stojí otázka naozaj takto?

Pre samotnú filozofiu to vôbec nie je situácia nová, veď napríklad aj v roku 1965 Karl Jaspers písal: „Ako sa však k filozofii správa svet? Na univerzitách sú katedry filozofie. Ich dnešné postavenie je rozpačité. Filozofia sa zdvorilo rešpektuje nanajvýš ak z tradície, potajomky sa ňou pohŕda. Je rozšírený názor, že nemá nič dôležité, čo by mohla povedať.

A nemá ani praktický význam. Jej meno sa síce spomína na verejnosti, nie je to však tak, akoby ani neexistovala? Jej existenciu dokazuje aspoň to, že ju odmietajú“ (Malá škola filozofického myslenia, slovensky 2002, s. 143). Svojím spôsobom práve táto situácia sociálnej nedôvery v jej rôznych podobách (od spochybňovania cez obviňovanie až po odmietanie a averziu) voči filozofii neraz podnecovala jej novú životaschopnosť.

Čo vlastne potrebujeme, keď hovoríme, že potrebujeme filozofiu? Vzdelaný človek vie, že pod týmto menom sa ukrýva množstvo názorov, celý rozmanitý myšlienkový svet, a bolo by naivné i zbytočné očakávať, či dokonca si nárokovať jednu-jedinú správnu filozofiu platnú raz a navždy pre všetky časy a všetkých ľudí.

Hodnota filozofie sa týmto nedevalvuje, skôr naopak, vďaka svojej imanentnej pluralite, otvorenosti a kreativite filozofia stále žije.

Pochopiteľne, nikto si dnes nemyslí, že filozofia je dôležitejšia než iné oblasti kultúry a už vôbec nie, že je najdôležitejšia zo všetkého.

Filozofi nemajú hotové recepty a lepšie riešenia než ktokoľvek iný, no ich pohľad na svet vždy bol a je nezastupiteľný aj dnes. Tézy o zbytočnosti, antikvárnosti či nezlučiteľnosti filozofie s dnešným svetom sú iba poľahky demaskovateľné mýty infotechnokracie a hrubého ekonomizmu.

Autor je filozof, univerzitný profesor a vedecký pracovník.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 214
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 926
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 635
  4. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 744
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 363
  6. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 327
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 5 231
  8. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 887
  9. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 4 434
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 419

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Slovensko.sk bude vyzerať ako gmail. Toto sú nové e-schránky

Eseročky budú mať povinne aktivované schránky od júla. Za služby evidencie vozidiel sa bude dať zaplatiť kartou.

KOMENTÁRE

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne.

EKONOMIKA

Brusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

Druhá Ficova vláda odklepla stimuly 125 miliónov.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Pozor, hodnoty!

Bernaťák pre istotu označil otázky úpravy podmienok vstupovania a vystupovania zo zväzkov ako hodnotové, nie odborné. Čím vopred ukončil debatu o nich.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Máme na viac než bliakať Slovenskoooo

Slovensko má potenciál byť jednou z najlepších krajín sveta. Čo sme pre to urobili, aby sa ňou stalo?

NADHĽAD MATIE LENICKEJ

Ešte chvíľu, už to bude

Každý jeden deň s ľuďmi, ktorých máte radi a ktorý si zapamätáte, je drahší ako štátne zákazky.

PÍŠE TOMÁŠ NAGY

Je najvyšší čas modernizovať naše ozbrojené sily

Slovensko veľmi dlho váhalo s obnovou letectva, máme len niekoľko mesiacov na to, aby sme sa rozhýbali.