Filozofia? Kto ju dnes potrebuje

Presne týmito slovami (i keď bez otáznikov) sa v roku 1974 prihovárala absolventom známej vojenskej akadémie vo West Point Ayn Randová.

Presne týmito slovami (i keď bez otáznikov) sa v roku 1974 prihovárala absolventom známej vojenskej akadémie vo West Point Ayn Randová (1905-1982), americká spisovateľka rusko-židovského pôvodu, autorka viacerých vplyvných, no kontroverzných prozaických (The Fountainhead, Atlas Shrugged) i filozofických diel, radikálna advokátka egoizmu, individualizmu a kapitalizmu.

Svoje názory, pre ktoré si zvolila meno „objektivizmus“, opierala o prísny racionalizmus. Starý aristotelovský pojem človeka ako animal rationale doviedla do darvinovskej polohy ako nevyhnutnosti pre prežitie.

Človek nemôže prežiť, ak nepoužíva rozum, pričom potreba filozofie je priamo imanentná ľudskému rozumu. Inak povedané, nemôžeme používať rozum bez toho, aby sa sme zároveň nedostali do kontaktu s filozofiou, s filozofickými otázkami.

Nemôžeme myslieť, konať, ani žiť bez metafyziky, epistemológie a etiky. Podľa Randovej je filozofia úplne fundamentálnym faktorom ľudského života a otázka nestojí tak, či človek potrebuje filozofiu alebo nie, ale akú filozofiu potrebuje.

Rozumná filozofia nás vedie k dobrému životu, nerozumná k zlému životu. Aké jednoduché, len čo je pravda. Stačí k tomu splniť už len dve podmienky: po prvé, vedieť spoľahlivo rozlišovať medzi rozumným a nerozumným, a po druhé, mať jasný a pevný, ničím nespochybniteľný pojem samotného rozumu.

Zmysel života?

Pojem rozumu nesporne pre mnohých – a nielen – filozofov bol (a pre ďalších dodnes je) čímsi ako „filozofickým božstvom“, nie však výlučným východiskom pre zdôvodnenie potreby filozofie.

Napríklad klasik amerického pragmatizmu John Dewey (1859-1952) považuje filozofiu za „jazyk, v ktorom sa vyjadrujú najhlbšie sociálne problémy a túžby určitej doby a spoločenstva“, za riešenie „problémov ľudí“, nie „problémov filozofov“, pričom tie najvážnejšie ľudské a spoločenské problémy nemôžu podľa neho zároveň nebyť aj problémami filozofickými.

Napokon je tu otázka, ktorú mnohí – a znova nie iba filozofi – považovali a považujú za úplne najzákladnejšiu, dokonca presahujúcu hranice filozofie smerom k teológii či umeniu alebo ľudskému mysleniu vôbec.

Je to „otázka zmyslu“, a to nielen „zmyslu života“, ale zmyslu všetkého, s čím sa človek stretáva a rovnako toho, o čo sám usiluje a čo koná, vrátane otázky zmyslu filozofie samej.

Keď sa napríklad súčasný francúzsky filozof Luc Ferry (nar. 1951) pokúša v jednej zo svojich kníh (s názvom Rozumět životu vyšla v českom preklade r. 2008) priblížiť filozofiu mladej generácii, vyzdvihuje práve túto „heideggerovskú“ otázku zmyslu, ktorá však v súčasnom svete „vedotechniky“ radikálne ustupuje do úzadia, čo ten istý filozof v inej svojej práci (Človek – Boh alebo Zmysel života v slovenskom preklade r. 2003) opisuje ako „tragédiu modernej doby“, v ktorej „môžeme žiť celkom dobre aj bez toho, aby sme si kládli základné otázky“, predovšetkým otázky o tom, „kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme?“.

Filozofia dnes

Ako je to teda s filozofiou dnes? Kto ju ešte potrebuje a načo? Môžeme totiž ihneď „kontrovať“ proti-otázkou: a stojí otázka naozaj takto?

Pre samotnú filozofiu to vôbec nie je situácia nová, veď napríklad aj v roku 1965 Karl Jaspers písal: „Ako sa však k filozofii správa svet? Na univerzitách sú katedry filozofie. Ich dnešné postavenie je rozpačité. Filozofia sa zdvorilo rešpektuje nanajvýš ak z tradície, potajomky sa ňou pohŕda. Je rozšírený názor, že nemá nič dôležité, čo by mohla povedať.

A nemá ani praktický význam. Jej meno sa síce spomína na verejnosti, nie je to však tak, akoby ani neexistovala? Jej existenciu dokazuje aspoň to, že ju odmietajú“ (Malá škola filozofického myslenia, slovensky 2002, s. 143). Svojím spôsobom práve táto situácia sociálnej nedôvery v jej rôznych podobách (od spochybňovania cez obviňovanie až po odmietanie a averziu) voči filozofii neraz podnecovala jej novú životaschopnosť.

Čo vlastne potrebujeme, keď hovoríme, že potrebujeme filozofiu? Vzdelaný človek vie, že pod týmto menom sa ukrýva množstvo názorov, celý rozmanitý myšlienkový svet, a bolo by naivné i zbytočné očakávať, či dokonca si nárokovať jednu-jedinú správnu filozofiu platnú raz a navždy pre všetky časy a všetkých ľudí.

Hodnota filozofie sa týmto nedevalvuje, skôr naopak, vďaka svojej imanentnej pluralite, otvorenosti a kreativite filozofia stále žije.

Pochopiteľne, nikto si dnes nemyslí, že filozofia je dôležitejšia než iné oblasti kultúry a už vôbec nie, že je najdôležitejšia zo všetkého.

Filozofi nemajú hotové recepty a lepšie riešenia než ktokoľvek iný, no ich pohľad na svet vždy bol a je nezastupiteľný aj dnes. Tézy o zbytočnosti, antikvárnosti či nezlučiteľnosti filozofie s dnešným svetom sú iba poľahky demaskovateľné mýty infotechnokracie a hrubého ekonomizmu.

Autor je filozof, univerzitný profesor a vedecký pracovník.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 20 223
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 025
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 2 546
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 515
  5. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 231
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 205
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 086
  8. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 1 921
  9. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 574
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 561

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Galkova kauza odpočúvania trvá roky, súdy ju nechcú riešiť

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

PRIMÁR

Mužské semeno môže preniesť desiatky vírusov

HIV, Zika a Ebola sú iba začiatok. Semeno môže obsahovať až 27 typov vírusov.

Neprehliadnite tiež

POINTA JAROSLAVA RUMPLIHO

Zase v súlade so zákonom a v záujme širokých más

Predstave, ako pri miliardových sumách za lietadlá a obrnené vozidlá generálovi a najmä jeho kapitánovi od pregĺgania preskakujú ohryzky, sa skoro až nedá ubrániť.

Odborníci na letectvo (Vaněk)

Vaňkova karikatúra na piatok

STĹPČEK JAKUBA FILA

Zlomí sa charakter Mosta aj pri infozákone?

Žitňanská môže mať s presadením návrhu pri partii, ktorá desať rokov klondajkuje štát, problém.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Na krídlach sovietov

Odklad zámerne smeruje k prolongácii ruskej letky na slovenskom nebi.