SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Filozofia? Kto ju dnes potrebuje

Presne týmito slovami (i keď bez otáznikov) sa v roku 1974 prihovárala absolventom známej vojenskej akadémie vo West Point Ayn Randová.

Presne týmito slovami (i keď bez otáznikov) sa v roku 1974 prihovárala absolventom známej vojenskej akadémie vo West Point Ayn Randová (1905-1982), americká spisovateľka rusko-židovského pôvodu, autorka viacerých vplyvných, no kontroverzných prozaických (The Fountainhead, Atlas Shrugged) i filozofických diel, radikálna advokátka egoizmu, individualizmu a kapitalizmu.

Svoje názory, pre ktoré si zvolila meno „objektivizmus“, opierala o prísny racionalizmus. Starý aristotelovský pojem človeka ako animal rationale doviedla do darvinovskej polohy ako nevyhnutnosti pre prežitie.

Skryť Vypnúť reklamu

Človek nemôže prežiť, ak nepoužíva rozum, pričom potreba filozofie je priamo imanentná ľudskému rozumu. Inak povedané, nemôžeme používať rozum bez toho, aby sa sme zároveň nedostali do kontaktu s filozofiou, s filozofickými otázkami.

Nemôžeme myslieť, konať, ani žiť bez metafyziky, epistemológie a etiky. Podľa Randovej je filozofia úplne fundamentálnym faktorom ľudského života a otázka nestojí tak, či človek potrebuje filozofiu alebo nie, ale akú filozofiu potrebuje.

Rozumná filozofia nás vedie k dobrému životu, nerozumná k zlému životu. Aké jednoduché, len čo je pravda. Stačí k tomu splniť už len dve podmienky: po prvé, vedieť spoľahlivo rozlišovať medzi rozumným a nerozumným, a po druhé, mať jasný a pevný, ničím nespochybniteľný pojem samotného rozumu.

Skryť Vypnúť reklamu

Zmysel života?

Pojem rozumu nesporne pre mnohých – a nielen – filozofov bol (a pre ďalších dodnes je) čímsi ako „filozofickým božstvom“, nie však výlučným východiskom pre zdôvodnenie potreby filozofie.

Napríklad klasik amerického pragmatizmu John Dewey (1859-1952) považuje filozofiu za „jazyk, v ktorom sa vyjadrujú najhlbšie sociálne problémy a túžby určitej doby a spoločenstva“, za riešenie „problémov ľudí“, nie „problémov filozofov“, pričom tie najvážnejšie ľudské a spoločenské problémy nemôžu podľa neho zároveň nebyť aj problémami filozofickými.

Napokon je tu otázka, ktorú mnohí – a znova nie iba filozofi – považovali a považujú za úplne najzákladnejšiu, dokonca presahujúcu hranice filozofie smerom k teológii či umeniu alebo ľudskému mysleniu vôbec.

Skryť Vypnúť reklamu

Je to „otázka zmyslu“, a to nielen „zmyslu života“, ale zmyslu všetkého, s čím sa človek stretáva a rovnako toho, o čo sám usiluje a čo koná, vrátane otázky zmyslu filozofie samej.

Keď sa napríklad súčasný francúzsky filozof Luc Ferry (nar. 1951) pokúša v jednej zo svojich kníh (s názvom Rozumět životu vyšla v českom preklade r. 2008) priblížiť filozofiu mladej generácii, vyzdvihuje práve túto „heideggerovskú“ otázku zmyslu, ktorá však v súčasnom svete „vedotechniky“ radikálne ustupuje do úzadia, čo ten istý filozof v inej svojej práci (Človek – Boh alebo Zmysel života v slovenskom preklade r. 2003) opisuje ako „tragédiu modernej doby“, v ktorej „môžeme žiť celkom dobre aj bez toho, aby sme si kládli základné otázky“, predovšetkým otázky o tom, „kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme?“.

Skryť Vypnúť reklamu

Filozofia dnes

Ako je to teda s filozofiou dnes? Kto ju ešte potrebuje a načo? Môžeme totiž ihneď „kontrovať“ proti-otázkou: a stojí otázka naozaj takto?

Pre samotnú filozofiu to vôbec nie je situácia nová, veď napríklad aj v roku 1965 Karl Jaspers písal: „Ako sa však k filozofii správa svet? Na univerzitách sú katedry filozofie. Ich dnešné postavenie je rozpačité. Filozofia sa zdvorilo rešpektuje nanajvýš ak z tradície, potajomky sa ňou pohŕda. Je rozšírený názor, že nemá nič dôležité, čo by mohla povedať.

A nemá ani praktický význam. Jej meno sa síce spomína na verejnosti, nie je to však tak, akoby ani neexistovala? Jej existenciu dokazuje aspoň to, že ju odmietajú“ (Malá škola filozofického myslenia, slovensky 2002, s. 143). Svojím spôsobom práve táto situácia sociálnej nedôvery v jej rôznych podobách (od spochybňovania cez obviňovanie až po odmietanie a averziu) voči filozofii neraz podnecovala jej novú životaschopnosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo vlastne potrebujeme, keď hovoríme, že potrebujeme filozofiu? Vzdelaný človek vie, že pod týmto menom sa ukrýva množstvo názorov, celý rozmanitý myšlienkový svet, a bolo by naivné i zbytočné očakávať, či dokonca si nárokovať jednu-jedinú správnu filozofiu platnú raz a navždy pre všetky časy a všetkých ľudí.

Hodnota filozofie sa týmto nedevalvuje, skôr naopak, vďaka svojej imanentnej pluralite, otvorenosti a kreativite filozofia stále žije.

Pochopiteľne, nikto si dnes nemyslí, že filozofia je dôležitejšia než iné oblasti kultúry a už vôbec nie, že je najdôležitejšia zo všetkého.

Filozofi nemajú hotové recepty a lepšie riešenia než ktokoľvek iný, no ich pohľad na svet vždy bol a je nezastupiteľný aj dnes. Tézy o zbytočnosti, antikvárnosti či nezlučiteľnosti filozofie s dnešným svetom sú iba poľahky demaskovateľné mýty infotechnokracie a hrubého ekonomizmu.

Skryť Vypnúť reklamu

Autor je filozof, univerzitný profesor a vedecký pracovník.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Úprava osobného motorového vozidla
  2. Important information for Brazilians living in Slovakia
  3. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Päť chýb pri zateplení strechy
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 235
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 196
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 958
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 13 388
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 751
  6. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 913
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 617
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 610
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 355
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 144
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Komentár Zuzany Kepplovej

Včelička Cigániková a trúd Pellegrini

Z klubu obyčajných ubudlo najviac hlasov pre Záborskej novelu. Čo to znamená?

Zuzana Kepplová.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Bohužiaľ, Matovič s nami nežartuje

On tie nezmysly myslí vážne.

Peter Tkačenko
Dnes píše Matia Lenická

Stredovek klope na dvere

V typicky pokryteckom duchu sa potláčanie práv žien prezentuje ako pomoc.

Matia Lenická je slovenská drum'n'bassová DJ-ka a producentka. Vystupuje pod umeleckou značkou B-complex.
Podcast Modrá vlna

Aj európske samity majú vtipné momenty

Dva vtipné momenty z Bruselu.