Tento text je postavený na jednoduchej hypotéze. Čím prísnejšie kritériá pre vysoké školy minister podpíše, o to sofistikovanejšie metódy niektoré univerzitné pracoviská vymyslia, aby nové kritériá kvality obišli.
Začnime garantmi. Dlhé roky platilo, že garanti študijných odborov nemohli pracovať na stopercentný úväzok na inej slovenskej vysokej škole. Prívlastok „slovenskej“ bol v tomto predpise rozhodujúci. Niektoré študijné odbory totiž zabezpečovali lietajúci garanti spoza hraníc, čo následne často viedlo namiesto k skvalitneniu práve k zhoršeniu podmienok kvality.
Ak napríklad profesorovi z jednej trnavskej univerzity zakázali garantovať ten istý odbor aj na univerzite z druhej strany ulice, dovolené to bolo profesorovi trebárs z Litvy. Lenže zatiaľ čo garant z vedľajšieho pracoviska sa mohol na katedre ukázať aspoň raz do týždňa, litovský profesor prišiel za celý semester prednášať na jeden deň, v horšom prípade sa ukázal len raz za rok.
Aktuálne sprísnenie nových akreditačných kritérií v kontexte garancie študijných programov pravdepodobne rozbehne zvýšenú produkciu prevažne lokálnych docentov a profesorov. Ako bude akreditačná komisia zisťovať, či docenti, alebo profesori zabezpečujúci uskutočňovanie študijného programu nemajú plný úväzok na iných školách v zahraničí, zatiaľ nie je jasné. Už dnes sa však šepká o falošných čestných vyhláseniach v zmysle „veď papier znesie všetko“.
