V rokoch 1922 až 1927 bol dôstojníkom britskej polície v Barme. Svoje pôsobenie v kolónii opísal v niekoľkých skvelých esejach (Poprava obesením, Ako som strieľal slona), ale najmä
v románe Barmské dni. Anglické vydavateľstvá odmietli román vydať. (Začiatkom 30. rokov sa obávali súdneho procesu, lebo román ostro kritizoval britský kolonializmus a imperializmus.) Knihu v roku 1934 vydali Američania, v Anglicku sa šírila ako literárny kontraband. Autorom bol Eric Arthur Blair, ktorý sa neskôr preslávil pod pseudonymom George Orwell.
Orwell: „Iba raz v živote som bol taký dôležitý, že ma nenávideli spústy ľudí. V Barme... Teoreticky som bol, samozrejme, na strane Barmčanov a stopercentne proti ich utlačovateľom Britom. Videl som špinavú prácu impéria zblízka, mučil ma neznesiteľný pocit viny.“ Po piatich rokoch sa služby v Barme vzdal. Vrátil sa do Anglicka a začal písať. Aj ako pešky putujúci reportér po baníckych oblastiach severného Anglicka (Cesta do Wigan Pier). Popudzovalo ho, že o kríze a jej dôsledkoch na obyčajných ľudí píšu takí, ktorých bieda nepostihla, že o španielskej občianskej i o druhej svetovej vojne píšu propagandisti, ktorí v zákopoch nikdy neboli.
Aj v našich končinách sa Orwellove knihy (najmä 1984 a Farma zvierat) šírili ako kontraband. Počas normalizácie. Režimy sovietskeho bloku považovali tieto diela sa subverzívne. Rovnako ako vojenské junty v Južnej Amerike či totalitné režimy kdekoľvek vo svete. Nečudo: Orwell sa považoval za antikomunistického revolučného socialistu a i za autentického kritika kapitalizmu. Jeho krédom bolo odhaľovať lži a polopravdy. V mene pravdy bez prívlastkov. Pravdy, ktorá je plodom zdravého, nezávislého rozumu.
Bolo by zaujímavé vedieť, čo by Orwell napísal o neokolonializme, ktorý je efektívnejší ako kolonializmus, o vojne v Iraku, či o poslednej finančnej kríze. Ale aby som bol aktuálnejší: čo by povedal na okraj prebiehajúcich procesov proti guatemalskej junte, ktorá zlikvidovala (v rokoch 1960 až 1985) 200-tisíc civilistov; čo by napísal, keby si prečítal nedávno zverejnený zoznam korporáciami a vplyvnými think-tankmi platených ľudí, médií a organizácií, ktorých úlohou bolo a je spochybňovať a vyvracať informácie o globálnom otepľovaní či o konkrétnych dopadoch neoliberálnej globalizácie?
Sú štáty, kde sa ešte aj dnes šíria informácie a fakty ako kontraband. V našich končinách narábame s informáciami rafinovanejšie. Selektujeme ich, preberáme, niektoré zvýznamníme, iné marginalizujeme, zmanipulujeme alebo celkom opomenieme. Pravdu má Dubravka Ugrešič, ktorá okrem iného napísala: „Doby veľkých právd obvykle preniká všadeprítomná kultúra lži.“ Je dobre, že doba posledných veľkých právd práve dohasína.
