Tesné víťazstvo Nicolása Madura vo venezuelských prezidentských voľbách otvára dôležitú otázku: môže populizmus rozkvitať aj bez nefalšovaného charizmatického lídra alebo sú hnutia ako chávesizmus po smrti svojich kvázibožstiev odsúdené na zánik?
Podľa mnohých pozorovateľov je populizmus nemysliteľný bez silnej a priamej väzby medzi lídrom, bojujúcim proti establishmentu a občanmi, ktorí cítia, že ich mainstreamové politické strany zanedbávajú.
Rola líderstva v populizme je veľmi preceňovaná. A rovnako si zaslúžia analýzu aj dve iné tvrdenia: to, že populizmus je volaním po priamej demokracii, i to, že populisti vedia len protestovať, ale nie vládnuť.
