Bývalá novinárka Ľuba Lesná pripravila knihu rozhovorov s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou. Krajina hrubých čiar mala pôvodne vyjsť 29. apríla, no vydavateľstvo Ikar vydanie knihy posunulo na 14. máj. Prinášame vám prvú ukážku z tejto knihy.
Dobroslav Trnka v čase voľby v parlamente si na tlačovej besede položil otázku, vraj prečo ho nemáte rada, keď on pomohol vašej dcére.
Moja dcéra dala podanie na Generálnu prokuratúru, keď ju dva roky ničila vtedajšia ministerka práce Viera Tomanová. Evka je jediný zamestnanec neziskovej organizácie SPACE. Súbežne bežala kontrola Sociálnej poisťovne s výsledkom, že jej vrátili preplatok na poistnom, a daňového úradu, ktorý konštatoval, že všetko je v úplnom poriadku. Tieto dve kontroly sú zo zákona. Podanie na generálnu prokuratúru sa týkalo konania inšpektorátu práce. Z jedenástich inšpektorov práce, ktorí sa venujú pracovnému právu, sa šesť venovalo vraj ilegálnemu zamestnávaniu v SPACE s jediným zamestnancom.
A najstrašnejšie na celom bolo obvinenie, že vraj neodhlásila z poisťovne svojho štyri roky mŕtveho otca. On však nikdy nebol v žiadnom pracovnom pomere v jej inštitúcii. Absurdné, strašné. Bol to psychologický teror. Generálna prokuratúra podanie posunula na krajskú prokuratúru, ktorá „podnet odložila". Podali sme sťažnosť na Národný inšpektorát práce, ktorý napokon celú túto nechutnosť zastavil, vrátane tvrdení o ilegálnom zamestnávaní. Nie je nič horšie, ako keď vám likvidujú dieťa. A toto bol len vrchol ľadovca, predchádzali tomu obvinenia a útoky Tomanovej. Dcéra dala žalobu na súd a súd vyhrala. Tomanová aj ministerstvo práce sa museli verejne ospravedlniť.
Naozaj sa mi nepáčia spôsoby, keď sa niekto vozí do práce po dunajskej hrádzi so zákazom prejazdu motorových vozidiel, či sa vyjadruje spôsobom, ako keď Trnka hovoril o trtošení a pregrciavaní.
A opakujem, mojej dcére nepomohol, prijal podnet a prokuratúra podnet odložila. Máme k dispozícii list z generálnej prokuratúry, ktorý dokazuje moje slová.
V médiách sa objavila informácia, podľa ktorej vám Dobroslav Trnka navrhol, že keď ho podporíte za šéfa prokuratúry, preverí financovanie Smeru. Je to pravda?
Pán Trnka sa o našom stretnutí a mojom postoji k nemu vyjadril v médiách. Ja som to doteraz neurobila. Pravda je taká, že mi povedal aj to, že keď vyhrá, nemusím podávať demisiu. O vyšetrení financovania politických strán, teda nielen Smeru, sme hovorili. Aj o mojej jasnej požiadavke vyšetriť všetky kauzy.
Pretože novinári poznajú správanie sa Trnku, povrávalo sa aj to, že vám asi ukazoval aj nejaké dokumenty.
V taške mal materiály o vyšetrovaní financovania SDKÚ-DS a o vyšetrovaní kauzy františkáni. Informoval ma, že materiály sú na generálnej prokuratúre a jeho nástupca si ich tam nájde. Nuž ale v prvom prípade ide o materiál, ktorý ukázal aj pri predstavení sa na poslaneckom klube SDKÚ-DS, v druhom prípade boli dávno predtým všetky obvinenia zrušené po tom, ako boli aj verejne vyvrátené tvrdenia detí a tie sa nakoniec priznali, že všetko si vymysleli. Napokon som sa spýtala na posun vo vyšetrovaní financovania politických strán, hlasu podobného Ficovi a originálu zmluvy o kupovaní miest v štátnej správe či kandidátke Smeru za sponzoring. Ukončili sme rozhovor s tým, že som zopakovala svoje stanovisko, že nevidím dôvod meniť svoje rozhodnutie podať demisiu po jeho prípadnom znovuzvolení. A požiadala som ho, aby vo všetkých prípadoch postupoval tak, ako mu ukladá zákon a neodkladá materiály do trezora. Súhlasil.
Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic tvrdil, že Trnka bol za viacerými ústavnými činiteľmi, pričom sa takto snažil získať hlasy vtedajšej vládnej koalície.
Nemyslím si, že pán Stanislav Janiš z SDKÚ-DS mohol navrhnúť pána Trnku bez toho, aby mal na to jeho súhlas. Určite pán Trnka hovoril s mnohými poslancami a ústavnými činiteľmi. To nepovažujem za problém. To, že ho navrhol poslanec za SDKÚ, však už problém bol. Zmena nemala podporu medzi všetkými poslancami. A pán Trnka na to, aby bol zvolený, potreboval aj hlasy poslancov vládnej koalície. Opozícia vrátane Smeru nemala dostatok hlasov na jeho zvolenie. Celá kauza sa ťahá od septembra 2010, keď bola vyhlásená voľba. Do prvej voľby išli traja kandidáti - Ján Hrivnák, Eva Mišíková a Dobroslav Trnka. Tretieho novembra 2010 nebol nikto zvolený. Na druhý deň v opakovanej voľbe nezískala nadpolovičnú väčšinu ani Mišíková, ani Trnka. Nová voľba bola 2. decembra 2010, keď kandidovali Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka. Ani jeden z nich nezískal väčšinu (sedemdesiattri hlasov k sedemdesiatim štyrom, pozn. Ľ. L), hoci Trnkovi chýbali dva hlasy.
Pri tomto momente sa však zastavme. Niekoľko poslancov koalície hlasovalo za Trnku. Vychádza to tak, že museli byť z viacerých koaličných klubov. Viete, ktorí to boli?
Budem parafrázovať súčasného ministra vnútra: Viem, že vedia, že viem.
Prečítajte si druhú ukážku z knihy Krajina hrubých čiar
Radičová: Hrubá čiara po novembri 1989 mala byť aspoň prerušovaná
