V tom čase si aj hovoríme, že ak sa raz staneme vážnymi pacientmi, tak sa z bezmocnosti neprispôsobíme nemocničným pravidlám. No zvyčajne, keď do rodiny príde choroba, urobíme čokoľvek, aby odišla.
Teoreticky rozumieme tomu, že demografia nepustí a hoci sa nám súčasné zdravotníctvo zdá miestami ako horor, bude problém, aby sme aj za viac peňazí aspoň udržali jeho úroveň.
Ale v skutočnosti si nechceme ani predstaviť, že by sme platili viac a tie nemocnice by vyzerali možno ešte horšie.
Niekedy aj nahlas hovoríme, že lekári a sestry našu bezradnosť v nemocnici zneužívajú a hrajú hlavne na seba.
Trochu nás desí, keď zdravotníci na to reagujú poznámkou, že nám dôjde, ako im v tom krivdíme, až keď bude neskoro.
