V Iráne voľakedy mali dve meny. Neviem, či sa tam niečo zmenilo, no pred piatimi rokmi ste si v banke mohli zameniť jeden dolár približne za 15 000 oficiálnych rialov, koncom roka 2012, keď iránska mena začala prudko klesať, ste dostali dokonca až 40 000 rialov.
Na trhu či v čajovniach však obyčajní ľudia, obchodníci používali pri prepočítavaní menu neoficiálnu a rozdiel medzi nimi predstavoval tri nuly. Aby si zjednodušili obchodovanie a nemuseli neobratne narábať s miliónmi a miliardami, škrtali jednoducho v hovorovej reči tri nuly a cudzinec sa mohol zblázniť, aj keď sa poctivo v lietadle naučil z bedekra základné číslovky. Keď na stole rozprestrel dohodnutý a starostlivo odrátaný vejárik bankoviek, počty nesedeli.
V poslednom čase mám dojem, že aj na Slovensku existujú dve rôzne meny. Jednou je euro, ktoré ešte stále občas v hlave obyčajní ľudia a malí obchodníci prepočítavajú v kurze 30,126 a platia ním za každodenné nákupy, inkaso, hypotečné splátky či benzín. Druhou je mena, o ktorej zväčša čítajú v novinách, a to v súvislosti s tendrami, dotáciami, stimulmi, štátnymi zákazkami a eurofondmi a jej hodnota má o tri či štyri nuly navyše.
