Ľudská spoločnosť je príliš komplikovaná na to, aby sme sa mohli absolútne spoľahnúť na neomylnosť ekonomických modelov. Ekonómovia musia byť vo svojich záveroch veľmi opatrní.
Tohoročná jar priniesla senzáciu nového typu. Uctievaní ekonómovia Kenneth S. Rogoff a Carmen Reinhartová skúmali vzťah ekonomického rastu a verejného dlhu. Vo výpočte urobili niekoľko triviálnych chýb vrátane zle spočítaného stĺpca v Exceli. Médiami sa prevalila vlna škodoradosti.
Dôležitejšia ako chyba v Exceli je však otázka, čo nám ekonomická veda o svete môže povedať a čo nie?
Ekonómia ako veda vznikla pred dvoma storočiami a veľmi skoro sa inšpirovala fyzikou a astronómiou, ekonómovia boli celkom prirodzene očarení myšlienkami Newtona, Leibniza a Hamiltona o diferenciálnom a integrálnom počte.
Chceli ich využiť aj v ekonómii. Keď môžeme predvídať dráhy planét a pohyby atómov, prečo by sme nemohli predvídať aj správanie ekonomiky a spoločnosti?
Prečítajte si tiež:
Chyba v exceli spochybnila zlatý grál škrtania
Reálny svet sa hľadá ťažko
Aby sa matematické metódy mohli našiť na ekonomické javy, ekonómovia museli abstrahovať od niekoľkých „maličkostí“. Predvídať sa dá najlepšie vtedy, ak sa nájdu stabilné rovnovážne body.
Základný predpoklad makroekonómie teda znie, že ekonomika je v rovnováhe, respektíve, že sa do rovnováhy snaží dostať. A ako sa to deje? Nuž tak, že účastníci trhu (ľudia, firmy, štáty) vedia, čo chcú, majú dokonalé informácie a prijímajú racionálne rozhodnutia. Ak sú ľudia racionálni, všetko vedia a trhy dokonalé, potom sa dá s matematickou presnosťou určiť, ako sa ekonomický systém dostane do rovnováhy.
Ekonómovia, prirodzene, už v 19. storočí chápali, že ľudia nevedia všetko a trhy nie sú dokonalé a predpoklady o racionalite, maximalizácii úžitkov a dokonalých trhoch sú, slušne povedané, bludy. Tento problém bol len malou cenou za to, že sa im prvýkrát podarilo zostrojiť krásne matematické modely opisujúce správanie trhu. Modely sú veľmi elegantné a ani dnes nie je každý ochotný sa ich vzdať.
Veľa ekonómov sa, samozrejme, snaží vniesť do modelov aj reálny svet. To však nie je jednoduché. Sociálne a ekonomické javy sú nesmierne komplexné. Z atómov sa skladajú molekuly, z molekúl bunky, z buniek ľudské organizmy a z ľudských jednotlivcov spoločnosť. Spoločnosť a jej ekonomika je teda o niekoľko rádov komplexnejší systém ako atóm. Bunka je určite viac ako len nejaká hŕba molekúl a spoločnosť je viac ako masa jednotlivcov.
Čím je však systém komplexnejší, tým ťažšie mu dokážeme porozumieť, zmerať jeho vlastnosti a predpovedať jeho správanie. Ekonomika a spoločnosť sa radia k takzvaným komplexným adaptívnym systémom. To sú systémy, ktoré sa skladajú z obrovského množstva autonómnych prvkov, takzvaných agentov. V ekonomike sú to jednotlivci, podniky či štáty.
Prvky systému medzi sebou neustále pôsobia, vytvárajú nové vzťahy, učia sa a prispôsobujú svoje konanie. Toto napríklad atómy nerobia. Komplexné adaptívne systémy sú v neustálom vnútornom pohybe, prúdi v nich veľké množstvo energie, sú ďaleko od rovnováhy a ich správanie má chaotické črty. To v plnej miere platí aj pre ekonomiku. Úprimne povedané, o princípoch fungovania takýchto systémov vieme stále len veľmi málo.
S meraniami je to ťažké
Nemali by sa ekonómovia ešte raz poučiť z prírodných vied a overovať svoje modely na meraniach a experimentoch? Nuž, s meraniami je to v ekonómii ťažké a s experimentmi ešte horšie. Ekonómovia môžu robiť pokusy na ľuďoch a spoločnosti len v obmedzenej miere. Napríklad pokusy s centrálne plánovanou ekonomikou vyšli veľmi draho.
Fyzici v urýchľovačoch môžu donekonečna zrážať trilióny častíc a merať pozorované javy s presnosťou na milióntiny milimetra a milióntinu sekundy. Je bežné, že pravdepodobnosť správneho výsledku je určená ako „5 sigma“ t. j. na 99,99994 percenta. To je možné len preto, lebo experimenty sú opakovateľné a napríklad atóm vodíka je rovnaký na Zemi i na Marse, v starom Egypte aj v Amerike 21. storočia.
Spoločnosť a ekonomika sa však neustále menia. Taký Egypt faraóna Chufeva je od Ameriky prezidenta Obamu dosť odlišný. Keď sa vrátime k excelovskej tabuľke Rogoffa a Reinhartovej, vidíme, že vo vzorke nemali trilión krajín, ale 20. No dá sa porovnávať Japonsko v roku 2009 s Portugalskom v roku 1851?
Ekonómovia v konečnom dôsledku niečo porovnávať musia. Takisto musia byť aj veľmi opatrní vo svojich záveroch. Komplexnosť ekonomických a sociálnych javov spôsobuje, že ich modely sú o niekoľko rádov nepresnejšie a nespoľahlivejšie ako tie fyzikálne. Mnohé modely vysvetlia len desať percent pozorovaných javov a napriek tomu sa považujú za zaujímavé.
Najväčším hriechom Rogoffa a Reinhartovej nie je chyba v Exceli. Tá vlastne konečný záver ich práce až tak veľmi neovplyvnila. Chybou boli priveľmi autoritatívne mediálne vyjadrenia o platnosti modelu založeného na (nutne) malej vzorke krajín, veľmi rozdielnych v čase a priestore. Záver nemôže byť formulovaný „dokázali sme“, ale „je pravdepodobné, že je istá súvislosť medzi ekonomickým rastom a zadlžením, pričom smer pôsobenia nevieme určiť“.
Zostane ekonómia navždy len špekulatívnou a debatnou disciplínou? Nemusí. So sťahovaním biznisu, verejnej správy a osobnej komunikácie na internet rastie počet dát geometrickým radom. Moderná ekonómia sa dnes veľa učí nielen z fyziky, ale aj z biológie, psychológie, neurológie a kybernetiky. Pri modelovaní záplavy dát nachádza čoraz zaujímavejšie súvislosti. A možno už o dve či tri generácie nebudú musieť ekonómovia toľko závidieť fyzikom.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Existuje cena, za ktorú by sa majitelia Dôvery a Unionu vzdali poisťovní. Ibaže je dosť vysoká na to, aby ju mohol Robert Fico len tak zaplatiť zo štátneho, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Island, raj ľavice, bol zbavený čara, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Už predchádzajúce dianie okolo voľby generálneho prokurátora dávalo len malý zmysel, lenže Smer teraz ešte viac pritvrdil, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Zemanovi v spore o budúceho českého veľvyslanca v Bratislave vôbec nejde o úctu k Slovensku, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
