Je v podstate jedno, či vláda dnes odsúhlasí bleskovú novelu, ktorou sa zmenia pravidlá konania pred Ústavným súdom. Celý postup je totiž totálne absurdný, či už bude trvať deň, alebo mesiac.
Kauza Čentéš vs. Gašparovič sa zamotala do zložitých právnych hádok, preto si skúsme zhrnúť, čo sa vlastne deje.
Robert Fico už pred štyrmi mesiacmi vyhlásil, že „pokiaľ nebudú existovať právne prekážky, ako napríklad rozhodnutie Ústavného súdu o predbežnom opatrení, nič nemôže zabrániť Národnej rade predložiť kandidáta na generálneho prokurátora“. Smer dokonca aj stanovil termín na prihlasovanie kandidátov. Potom zmenili názor, že budú čakať na prípadný dočasný zákaz voľby.
Už toto dávalo len malý zmysel. Ak sa báli, že rozhodnutie prezidenta nevymenovať Čentéša je protiústavné, prečo nečakať na konečné rozhodnutie vo veci? Ako ukázal už príklad stavania diaľnic na cudzom, (ne)vydanie predbežného opatrenia ešte nemusí hovoriť nič o finálnom verdikte. Ale dobre.
Teraz však ešte pritvrdili, a keďže súd nie a nie rozhodnúť o predbežnom opatrení, idú ho k tomu donútiť, pričom na to využijú takých bubákov ako retroaktivitu a ochromenie celého systému odmietania zaujatých sudcov. Ústavný súd zjavne nemá pocit, že vec je taká naliehavá, aby ju riešil predbežným opatrením, inak by nenechal mesiace len tak plynúť.
Ak Fico verí, že parlament má právo voliť, Macejková povedala, že si s námietkami poradia aj sami a s predbežným opatrením sa neponáhľa, prečo nejde Smer voliť generálneho prokurátora? Naozaj túžia, aby im zjavne antičentéšovský senát predbežným opatrením pomohol budovať zdanie ústavnosti? Alebo im naťahovanie času vyhovuje? Alebo naozaj vôbec netušia, čo robia?
