Výchova a vzdelávanie rómskej mládeže sa opäť dostávajú do pozornosti v niekoľkých súvislostiach. Ide predovšetkým o situáciu v škole v Šarišských Michaľanoch, ale aj o legislatívnu iniciatívu Lucie Nicholsonovej a jej návrh na zavedenie povinnej predškolskej prípravy.
Problém segregácie Rómov v školách neunikol ani komunistom. Už v roku 1958 vydali nariadenie, podľa ktorého nebolo možné, aby vznikali „cigánske triedy“, tobôž školy.
Samozrejme, ani vtedy to nebolo jednoduché. Rodičia slovenských detí sa sťažovali na nízky hygienický štandard Rómov, pomerne veľkú agresivitu a pod.
Preto už v roku 1965 prijali vládne uznesenie, kde zdôraznili potrebu komplexného prístupu k riešeniu socializácie a kultivácie cigánskych obyvateľov. Bolo treba riešiť všetko odrazu a za pochodu. Bývanie, prácu, zdravotný dohľad, vzdelávanie, hygienu.
Už za komunistov
O niekoľko rokov mohol Ústredný výbor KSČ konštatovať, že v školskom roku 1978/79 bolo zaškolených takmer 45tisíc cigánskych detí, v pionierskej organizácii bolo aktívnych takmer 60 percent týchto detí, do nepovinného vyučovania sa zapojilo 21 percent z nich.
V roku 1980 ukončilo základnú školu v deviatom ročníku 4796 žiakov, z ktorých do gymnázií a stredných odborných škôl nastúpilo 112, do učilíšť 2278, do pracovného pomeru ich išlo 1501, 149 detí si posledný ročník zopakovalo a 756 zostalo nezaradených.
Znamená to, že asi polovica žiakov riadne končiacich základné školy pokračovala ďalej v štúdiu či príprave na povolanie. Necelá tretina odišla pracovať a pätina opakovala ročník alebo nemáme správy, čo sa s nimi stalo.
Po roku 1989 sa na celú rómsku problematiku prestalo pozerať ako na sociálny problém a začala sa riešiť otázka posilnenia identity, postavenia Rómov ako národnostnej menšiny. Za základný nedostatok sa považovala absencia vzdelávania v materinskom, rómskom jazyku.
V roku 1993 vyšiel Rómsky šlabikár a Čítanka. Učebnice sa pripravovali s výhľadom, že budú motivovať deti chodiť do školy a učiť sa. Opak bol pravda. Mnohí rodičia odmietli posielať deti do školy, ak sa v nej budú učiť po cigánsky...
Aj tak skončia v osade
Spoločenský prepad Rómov po revolúcii mal iste za následok aj zmenu postojov k spoločnosti. Osady sa rozrástli a ocitli sa v nich i tí, čo boli zvyknutí na celkom bežný život. Príslušníci kultúry rómskej osady často argumentujú tým, že ani tí z nich, ktorí majú ukončenú aspoň učňovku, sa do práce nedostanú.
Navštevovať školu je pre dieťa z rómskej osady náročnejšie: počas zimy som sa o tom presvedčil na Záhorí: bolo treba zháňať drevo, v kedysi zaliatej štôlni sa dokonca nájde uhlie, bývalý socialistický podnik je zdrojom železa - tam všade som stretol rómske deti v čase vyučovania.
