Obyčajný socialistický deň ostravského baníka alebo vysočinského poľnohospodára nepochopíme bez znalosti všetkých okolností doby, v ktorej žili.
Mladý muž leží na dlažbe Václavského námestia, za krkom nohu ťažko ozbrojeného policajta, ktorý máva obuškom a občas udrie do bezmocného tela pod sebou.
Napriek tomu, že je brutálne pritlačený k zemi, nemôže mladý muž ani z tejto pozície prehliadnuť budovu – alebo jej časť – Národného múzea. Strih.
O dvadsať rokov neskôr prichádza za niekdajšou obeťou mladý historik. Nezaujíma ho, prečo bol muž zbitý, za akých okolností a dobových súvislostí, nezaujíma ho, kým bol zbitý a kto dal policajtovi rozkaz. Zaujíma ho, čo niekdajší mladý muž kedysi videl a chce od neho, aby mu opísal, ako vyzerá Národné múzeum.
