Zaujímavejšie a v istom ohľade aj znepokojujúcejšie ako samotný atentát bola reakcia Ameriky. Kým nechytili preživšieho atentátnika, Boston sa premenil na mesto duchov.
Ak sa v prípade bostonských atentátnikov neobjavia nejaké nové prekvapujúce skutočnosti, z prípadu bratov Carnajevovcov sa toho veľa nenaučíme.
Môžeme sa vŕtať v ich rodinnej histórii, môžeme sa opäť raz pozrieť na smrteľnú príťažlivosť islamistického radikalizmu, ale veľmi z toho nezmúdrieme.
Zdá sa, že starší z bratov Tamerlan, ktorý prišiel o život v prestrelke s políciou, zapadá do profilu človeka, ktorého nemecký spisovateľ Hans Magnus Enzensberger nazýva „radikálnym stroskotancom“.
Mladší Džochar, ktorý sa zatiaľ lieči zo zranení v bostonskej nemocnici a čaká, kedy sa dostane nadosmrti za mreže, pôsobí skôr ako Tamerlanov patetický nasledovník, ktorého ani tak neviedlo hlboké presvedčenie ako bratská láska.
Znepokojujúca reakcia
Radikálny stroskotanec je taký typ mladého človeka, ktorý sa cíti obeťou necitlivého a drsného sveta. Tento trpký pocit odmietnutia, ktorý cítia mnohí zmätení mládenci, sa niekedy zmení na túžbu po odplate. Tak ako Samson v Gaze sa aj oni snažia zničiť samých seba verejným aktom násilia tak, aby pritom zahynulo čo najviac ľudí.
Tento čin môže spustiť čokoľvek: odmietnutie lásky, zamietavá žiadosť o zamestnanie. V kauze talentovaného boxera Tamerlana to bola skutočnosť, že nemal šancu stať sa šampiónom, pretože ešte nebol americkým občanom. Radikálny islamizmus mu ponúkol hotovú príčinu, prečo zomrieť.
Zaujímavejšia a v istom ohľade aj znepokojujúcejšia bola reakcia Ameriky. Aj potom, čo bol Tamerlan mŕtvy a jediným podozrivým zostal postrelený Džochar, sa bostonské úrady rozhodli uzavrieť celé mesto. Zastavila sa mestská doprava, vlaky z i do mesta, obchody zostali zatvorené a ľudia mali zostať doma. Kým nechytili preživšieho atentátnika, Boston sa premenil na mesto duchov.
