Sýrska revolúcia sa pred dvoma rokmi rozbiehala ako vzbura proti diktatúre. Medzitým sa stalo veľa vecí a pretieklo veľa krvi.
Z politickej revolty sa stala komplikovaná hra, v ktorej proti sebe často stoja príslušníci rôznych vyznaní, najmä aláviti na strane štátu a vidiecki sunniti na strane rebelov.
Kresťania sa dostali do nezávideniahodnej situácie, pretože uviazli medzi dvoma bojujúcimi silami.
Na strane režimu
Sýrski kresťania alebo aspoň mnohí z nich sýrsky režim dlho podporovali. Nie z lásky k nemu, ale preto, že išlo o režim sekulárny a stabilný. Na tom mali záujem aj samotní aláviti, príslušníci menšiny, ktorá mala nadpriemerné zastúpenie v štátnych štruktúrach a tvorila jadro mocenskej elity.
Aláviti sa však opierali o spoluprácu alebo aspoň súhlas ďalších menšín, ktoré sa tiež obávali moci alebo teraz už aj pomsty väčšinových sunnitov. Tak sa kresťania dostali na stranu režimu, ktorý pravdepodobne neprežije do konca roka.