Margaret Thatcherovú dnes vidíme ako železnú dámu s decentnou kabelkou, ktorá na Falklandských ostrovoch vymlátila kliku perfídnych argentínskych generálov a podryla socializmus vo východnej Európe. Ekonomická veda a prax si ju zapamätá pre rozsiahle privatizačné programy, ktoré v 90. rokoch inšpirovali aj naše vlády. Ako však dopadli tieto reformy v samotnej Británii?
Vláda pani Thatcherovej sa do privatizácie pustila s veľkým elánom hneď po nástupe v roku 1979. Začala s ropným priemyslom a potom nasledovali uhoľné bane (1982 - 85), prístavy (1983), telekomunikácie (1984), lodenice (1985), plynárenský priemysel (1986), letiská (1987), oceliarne (1988), vodárne (1988 a 1989), a elektrárne (1990 - 1996).
Čo privatizácia priniesla? A ako sa vlastne má jej efekt merať? Na to existuje veľa rozdielnych názorov. Väčšina z nich sa zhodne na tom, že z čisto ekonomického hľadiska by privatizácia mala zvýšiť produktivitu práce. Zo sociálneho hľadiska by mali spotrebitelia dostať lepší pomer kvality a ceny tovarov a služieb v privatizovaných odvetviach.
Dnes vďaka pani Thatcherovej vieme, že privatizácia najlepšie funguje tam, kde pomáha vytvoriť konkurenčné prostredie.
