Spojenectvu Novej väčšiny a Liberálnej dohody sa patrí zaželať úspešnú a radostnú budúcnosť. Aj keby totiž bol Smer na niečo súci – akože nie je – i tak funkčná demokracia potrebuje silnú a vládyschopnú opozíciu, v ktorejkoľvek chvíli pripravenú prevziať zodpovednosť za krajinu. A každá snaha, priblíženie sa k tomuto cieľu sa cení.
To, čo sa cení menej, je plytvanie vzletnými a silnými slovami. Konkrétne, čo je už len „strategické“ (Kollár) na dohode o spoločnom županskom kandidátovi v dvoch krajoch a listine v tých ostatných? To je obyčajná dohoda o koalícii dvoch odštiepeneckých frakcií, ktoré sa samy vymanévrovali mimo hlavného opozičného prúdu, a aby zvýšili svoje šance na prežitie, opierajú sa jeden o druhého. Žiadna stratégia, iba taktická improvizácia vyplývajúca z podstaty situácie.
