Ruskova ANO by mala dostať v novej vláde ministerstvo kultúry. Aj keď ešte pred voľbami samotný predseda ANO jednoznačne tvrdil, že rezort kultúry nie je jeho prioritou, dnes je situácia zrazu úplne iná. Chce ho, aj keď kandidát ANO na tento post Rudolf Chmel odmietol byť ministrom. Rusko preto úpenlivo hľadá inú figúrku, ktorou by obsadil nedávno ešte ,,nechcené“ ministerstvo. Nateraz sa zdá, že po Bérešovi či Ťapákovej by to mal byť nakoniec Ľubomír Lintner, ktorého pretláča.
V tomto prípade vôbec nezáleží na menách, pretože je isté, že mediálny magnát zo Záhorskej Bystrice by za žiadnych okolností nemal dostať ministerstvo kultúry do svojich rúk. Argumentov na principiálne odmietnutie Ruska je mnoho. Postačia len niektoré, pre ktoré by ho Dzurinda s Bugárom a Hrušovským mali odmietnuť.
ANO sa nemôže pri obsadení ministerstva kultúry „vďaka“ Ruskovi samotnému nijako ubrániť jasnému konfliktu záujmov. Ten bije každému do očí. Ruskovi by sa malo pripomenúť, že ako majiteľ súkromného média nemôže mať on a ani jeho ľudia v rukách mediálnu legislatívu. Keby nechápal, treba sa spýtať, či bude zachraňovať STV. Rusko nemôže povedať áno, ak nechce klamať. Záchranou verejnoprávnej televízie a jej skvalitnením by pracoval na ohrození vlastného súkromného majetku.
