Spanilá jazda slovenskej koruny v uplynulom týždni iste prispela k povolebnému hrejivému pocitu. Bol to nespochybniteľne najobjektívnejší prejav dôvery Slovensku, pretože za ním stáli ľudia a inštitúcie s výsostne racionálnymi záujmami, ktorí nemusia veriť Mikulášovi Dzruindovi či Pavlovi Ruskovi, ale veria, že peniaze vložené do aktív made in Slovakia sa im primerane zhodnotia.
Prečo sa teda niektorí, na čele s guvernérom Národnej banky Slovenska Mariánom Juskom, najvyšším spomedzi strážcov meny, obávajú takéhoto prejavu dôvery?
Okrem menej dôležitých účtovných dôvodov, ktoré súvisia s hospodárením centrálnej banky, je príčinou takýchto obáv to, že koruna predbieha ekonomiku. V športovej terminológii by sa dalo povedať, že koruna sa trochu nadopovola volebným výsledkom a po ňom beží rýchlejšie, než načo má. Reálne plusy parlamentných volieb, napríklad v podobe úspornejšieho štátu alebo vyššieho prílevu zahraničných investícií totiž potrebujú určite svoj čas.
