Píše publicista Juraj Hrabko
Príbeh predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej je nielen tristný, ale hlavne vulgárny. Proti ústave, zákonom, sudcovskému povolaniu a, najmä, ľuďom.
Od minulého týždňa totiž platí, že keď sa povie Ivetta Macejková, nemusí sa v súvislosti s právnym štátom už dodať vôbec nič.
Odôvodnenie jej rozhodnutia premiestniť spis týkajúci sa sťažnosti Jozefa Čentéša sudcovi, ktorý bol rozhodnutím Ústavného súdu z rozhodovania vylúčený pre zaujatosť, je naozaj pozoruhodné a v právnej vede takpovediac prelomové: „V súvislosti s prijatou novelou zákona o organizácii Ústavného súdu..., keď zákon nadobudol platnosť, je pravdepodobné, že po následnom nadobudnutí účinnosti tejto novely bude predmetný spis opätovne pridelený pôvodnému senátu..., ktorého členom je okrem ostatných členov aj sudca spravodajca P. B.“ Také niečo sa totiž nedá ani vymyslieť, to sa môže naozaj iba stať.
