Keď v roku 1958 mladý doktor chémie Charles David Keeling prvýkrát zmeral na havajskom observatóriu pod vrcholom sopky Mauna Loa množstvo oxidu uhličitého vo vzduchu, pravdepodobne mu ani nenapadlo, že o 55 rokov neskôr bude jeho koncentrácia atakovať predhistorické hodnoty z čias pred troma až piatimi miliónmi rokov. Spektroskopické senzory, a to nielen na Havaji, totiž na začiatku mája zaregistrovali, že koncentrácie tohto skleníkového plynu prvýkrát v histórii prekročili „magickú“ hodnotu 400 ppm.
Oxid uhličitý patrí spolu s metánom a oxidom dusným k tým plynným zložkám atmosféry, ktoré sú schopné zadržiavať teplo zo zemského povrchu, ktoré by inak bez úžitku uniklo späť do kozmického priestoru. Všetko by bolo v poriadku, keby ich koncentrácie boli dlhodobo viac-menej stabilné. Ale nie sú.