Vodárenské múzeum v Bratislave, oproti Riviére, starodávnej krčme, čo pamätala aj návraty štúrovcov z Devína. Vyrástla z nej banka, v architektúre neznámeho slohu, pôvodu, farby, chute a vône. S čapicou, čo má ako strechu, ktorú by si na hlavu žena nedala. Vedľa je vežatá palota ako z Disneyloga aj so svetelnými girlandami, sťaby z Grassalkovichovho paláca cez sviatky. Reštaurácia.
Vodárenské múzeum je súčasťou fungujúceho areálu. Je vo vkusne opravenej hale s viditeľnou štíhlou konštrukciou priehradového zastrešenia oceľovými väzníkmi, s novou rampou a balkónom a racionálnou expozíciou. Je to veľkorysý priestor, ktorý umožňuje aj spoločenské podujatia.
Teraz tam bola slávnosť k 10. výročiu Lepšieho sveta, zariadenia, ktoré sa stará o mentálne postihnutých klientov. Halu rámcovala výstava obrazov špičkových slovenských autorov, ktoré Lepšiemu svetu darovali, aj séria, ktorú maľovali klienti.
Hala uniesla aj tanečné vystúpenie klientov s oduševnenou choreografiou. Tanečníčky aj tanečníci boli najprv športovo oblečení, potom pri voľnom tanci na parkete v slávnostnom. Vytešovali sa klienti, rodičia, asistenti, pomocníci aj dobrodinci. Niektorým občas unikla slzička z oka. Riaditeľ, ktorý to už desaťročie zvláda ukážkovo, odovzdal diplomy, bola aj tombola.
