Píše Ján Štrasser
Najprv veľké majetky, potom stredné, potom všetky. O päť rokov si boli všetci občania rovní, okrem papalášov, ktorí boli rovnejší. Po novembri 1989 sa bolo treba vrátiť do normálu. Tak sme si v roku 1991 vymysleli Fond národného majetku a do zriaďovacej listiny sme mu napísali, že „zmyslom jeho existencie a teda aj hlavnou činnosťou je prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty“.
FNM fungoval ako hodinky najmä za vlády Vladimíra Mečiara, keď tými neštátnymi subjektmi boli „statoční podnikatelia-mečiarovci“, ako ich poeticky nazval Augustín Marián Húska, ktorí sa za pár dní a za pár korún stali bankármi, fabrikantmi, uhľobarónmi. Čo na tom, že svoje ľahko nadobudnuté imanie rýchlo prešustrovali, oni už boli (a sú) za vodou.
