Popri zlyhávajúcich inštitúciách a systémovom rozkrádaní patria k príznakom rozkladu štátu, čo za vlády Fico II nabrali prudkú akceleráciu, aj mraky legislatívy, ktorá útočí buď rovno na základné slobody, alebo aspoň na zdravý rozum.
Májová schôdza parlamentu prekonáva v tomto ohľade i tie najsmelšie očakávania.
Napríklad, najmilšie spomienky na normalizačné Československo oživuje skvelý zákon o hlásení miesta pobytu.
Už ten názov – hlásenie miesta pobytu - vyvoláva pocity nespútanej rozkoše u generácie, ktorá si pamätá Husáka aj ŠtB. Konečne teda budeme opäť mať veľké občianske privilégium ohlásiť na úrade, že zamýšľame na viac ako 90 dní opustiť republiku.
Bude to dokonca povinnosť, čo je však jedine správne, veď ako Kaliňák vysvetlil, „štát potrebuje mať o občanoch aktuálne údaje“.
Áno, presne tak. Viete si predstaviť tú destabilizáciu, ten rozvrat, keby štát nevedel, kde sa zdržiava baba Horkayová z Vyšnej Myšle? Napríklad - hovorí stále Kaliňák - nemohla by jej byť doručená súdna pošta.
Výborne. Otázka akurát je, či hlásenie pomôže. Predseda Fico predsa nebol 90 dní v zahraničí, a predvolanie (kauza Radičová) mu nedoručili ani poštou, ani súdnym kuriérom.
Protifajčiarske zákony nie sú slovenskou špecialitou a teraz schválená verzia z dielne Zvolenskej nedopadla pre fajčiarov až tak zle, ako hrozilo z pôvodného návrhu.
Tabaková loby zabrala. Avšak – a to je tragické - doslova komplexne.
Na roveň nadychovania dechtu a iných škodlivín sa jej totiž podarilo dostať aj elektronickú cigaretu. To je však horšie ako nedorozumenie, to je šikanovanie menšiny, ktorá sa takto práveže pokúša zbaviť zdraviu nebezpečného zlozvyku.
Inhalovanie nikotínu bez ohňa totiž je - takmer alebo úplne (to sa nevie) - neškodné. A keďže argument takzvaného pasívneho fajčenia – čiže ochrany nefajčiarov - pri elektronickej cigarete vôbec neexistuje, novela je v tomto bode v čelnom protipohybe k svojmu deklarovanému cieľu, čiže ochrane verejného zdravia.
Keď už sme pri tom zdraví, dobrý vtip - schválený na tejto schôdzi - je aj bločková lotéria.
Jediný štát, kde to funguje, je Taiwan, ktorého špecialitou je, že číselné hry (azda na jednu výnimku) a všetok iný hazard sú tam zákonom zakázané.
Zbieranie pokladničných dokladov je takto na Taiwane takmer jediný spôsob, ako sa poctivo dostať k peniazom rádovo prevyšujúcim bežný príjem. Na rozdiel od Slovenska, kde môžete pokúšať šťastie od kasín po „jednorukých banditov“ kdekoľvek.
Takže motivácie pýtať, skladovať a administrovať účtenky sú tu a tam výrazne rozdielne, čo je zrejme aj zásadný dôvod, prečo kúzlo bločkovej lotérie funguje len na tom Taiwane.
Samozrejme, tí Slováci, ktorých hazard doteraz „neoslovoval“, si môžu na bločkovú lotériu navyknúť a, a, a, - skúsiť po čase aj niečo iné. Napríklad zo zlosti, že na bločkoch, ktoré poctivo pýtajú a zbierajú, ešte nič nevyhrali.
Voliči neočakávajú od opozície sviežosť a pestrosť ideí, ale spôsobilosť spoločne vládnuť, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Zo zmeny sociálneho systému, ako ju ohlasoval pred pár dňami premiér, nebude nič, myslí si František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz