Zvíťaziť v parlamentných voľbách nestačí. HZDS pozná túto trpkú pravdu a vďaka svojmu nulovému koaličnému potenciálu zostáva už druhýkrát mimo hry. Účasť na výkone moci hnutiu ani náhodou nehrozí a s najväčšou pravdepodobnosťou mu ďalšie štyri roky v opozícii dajú zabrať. Aj preto to v HZDS dnes vrie. Dokonca vlnu nespokojnosti vo svojom vnútri po rokoch mečiarovci ani netaja. Kozlík vedno s Tkáčom hovoria o „blbej“ nálade, Baco svojim spolustraníkom nespokojným s volebným výsledkom odkazuje, že mali lepšie agitovať a Tarčák bez vykrúcania priznáva, že sa volebným neúspechom HZDS treba vážne zaoberať.
Napriek neslýchanej úprimnosti Mečiarových mužov žiadneho z nich volebné fiasko HZDS nedotlačilo zatiaľ ku zmysluplnej sebareflexii a k jasnému pomenovaniu najväčšieho problému tejto strany. Teda k tomu, že jej najväčším problémom je jej samotný predseda Vladimír Mečiar. Čo však chýba spomínaným politikom, nechýba časti krajských organizácií HZDS. Už takmer všetky kraje, okrem Trenčianskeho a Nitrianskeho, volajú po výmene Mečiara.